Šiesta správa IPCC prišla v tomto týždni s tvrdením, že za globálne klimatické zmeny môže najmä ľudská činnosť. Podobný záver už priniesol dokument IPCC z roku 1990. V čom je to tvrdenie nové?
V dôležitých detailoch. V deväťdesiatych rokoch sa predpokladalo, že teplota na Zemi môže v extrémnych scenároch vzrásť do konca tohto storočia o päť až šesť stupňov Celzia. Nič bližšie sa však nevedelo a prvotné informácie spočívali predovšetkým v priemerných zmenách. Keď sa však pozriete na dianie v českej prírode, je jasné, že o priemere to nie je. Smrek neodumiera kvôli tomu, že by sa teplota zdvihla konštantne o jeden stupeň, katastrofa sa odohráva v extréme, teda v extrémnych horúčavách a extrémnych suchách, kedy je teplota o mnoho stupňov vyššie, než činí obvyklý priemer.
A práve v tom spočíva rozdiel oproti staršími štúdiámi - začal sa klásť dôraz na skúmanie extrémov, pretože priemerné čísla nám toho veľa nepovedia. Ak sa Zem ohreje konštantne o dva stupne, nikto nemusí prakticky nič poznať. Potrebujeme teda vedieť, koľko bude v budúcnosti extrémnych situácií, čo je pomerne veľký oriešok, ktorý sa dá ilustrovať aj na tornáde, ktoré sa tento rok na konci júna prehnalo časťou južnej Moravy. Tornádo je nepredpovedateľný jav, a to aj v čase, keď máte k dispozícii tie najlepšie meteorologické modely a najlepšie superpočítače. Práve aj kvôli extrémom už sa nehovorí o globálnom otepľovaní, ale o globálnej zmene klímy, ktorá je nebezpečná svojimi sprievodnými extrémami.
Správa načrtla, že do roku 2100 by teplota na Zemi mohla stúpnuť o 3,4 až 5,7 stupňa Celzia. Znamená to teda, že nás tento údaj nemusí zaujímať?
Ak by sa klimatický priemer skutočne zmenil ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.