Francúzsko pred dvoma mesiacmi zažilo najteplejší máj v histórii, v niektorých mestách boli namerané rekordné hodnoty. Minulý mesiac ho opäť zasiahla jarná vlna horúčav, ktorá postihla aj Španielsko, Taliansko a ďalšie krajiny.
Tento mesiac extrémne vysoké teploty registrovalo Poľsko a ďalšie krajiny východnej Európy. Teraz teploty v celej Európe opäť stúpajú a od Španielska až po Britské ostrovy dosahujú rekordné hodnoty alebo sa im blížia a šíria sa ďalej na východ.
V mnohých krajinách zúria lesné požiare a veľkú časť kontinentu sužuje dlhotrvajúce sucho. A do konca leta zostávajú ešte dva mesiace, podotkol denník The New York Times.
Európa sa otepľuje najrýchlejšie
Pretrvávajúce extrémne horúčavy už tento rok zodpovedajú určitému trendu. Vlny horúčav v Európe pribúdajú v rámci frekvencie a intenzity rýchlejšie ako v takmer ktorejkoľvek inej časti planéty, vrátane západnej časti Spojených štátov.
Globálne otepľovanie tu zohráva úlohu, rovnako ako v prípade vĺn horúčav po celom svete, pretože teploty sú v priemere asi o 1,1 stupňa Celzia vyššie ako na konci 19. storočia. Rozšírili sa totiž emisie oxidu uhličitého a ďalších plynov, ktoré teplo zadržiavajú.
Okrem toho však existujú aj ďalšie faktory, z ktorých niektoré sa týkajú atmosférickej cirkulácie vzduchu a oceánov. Tie môžu spôsobiť, že sa Európa stane ohniskom vĺn horúčav.
Príčin je viacero
Žiadne dve vlny horúčav nie sú úplne rovnaké. Súčasné vysoké teploty, ktoré v pondelok zasiahli Anglicko a Wales, boli čiastočne spôsobené oblasťou nízkeho tlaku vzduchu vo vyšších hladinách, ktorá sa už niekoľko dní zdržiava pri pobreží Portugalska.
Oblasti nízkeho tlaku majú tendenciu priťahovať vzduch smerom k sebe. V tomto prípade zóna nízkeho tlaku neustále priťahuje vzduch zo severnej Afriky smerom k sebe a do Európy.
"Pumpuje horúci vzduch na sever," povedal Kai Kornhuber, výskumný pracovník z laboratória Lamonta-dohertyho, ktoré je súčasťou Kolumbijskej univerzity.
Kornhuber sa podieľal na štúdii publikovanej tento mesiac, ktorá zistila, že vĺn horúčav v Európe v posledných štyridsiatich rokoch pribudlo, a ktorá tento nárast aspoň čiastočne spojila so zmenami v tryskovom prúdení.
Výskumníci zistili, že k mnohým vlnám horúčav v Európe dochádza v čase, keď sa tryskové prúdenie dočasne rozdelí na dve časti a medzi oboma vetvami zostane oblasť slabých vetrov a vysokého tlaku vzduchu, ktorá je priaznivá pre hromadenie extrémneho tepla.
Efi Rousiová, vedúca pracovníčka Postupimského inštitútu pre výskum klímy v Nemecku a hlavná autorka štúdie, uviedla, že súčasná vlna horúčav zrejme súvisí s týmito prípadmi "dvojitého prúdenia", ktoré podľa nej nad Európou trvá už dva týždne.
To podľa Rousiovej mohlo viesť k vytvoreniu odrezanej tlakovej níže a oblasti slabých vetrov nad Európou, ktorá umožnila dlhé trvanie horúčav.
Arktída sa otepľuje ako nikdy predtým
Môžu existovať aj ďalšie dôvody, prečo sa v Európe objavuje viac dlhšie trvajúcich vĺn horúčav, aj keď niektoré z nich sú v súčasnosti predmetom vedeckých diskusií. Prirodzená premenlivosť klímy môže sťažiť vyčlenenie konkrétnych vplyvov, povedala Rousiová.
Kornhuber uviedol, že určitú úlohu môže hrať otepľovanie v Arktíde, ktoré prebieha oveľa rýchlejšie ako v iných častiach sveta.
S rýchlejším otepľovaním Arktídy sa znižuje teplotný rozdiel medzi ňou a rovníkom. To vedie k poklesu letných vetrov, čo má za následok dlhšie udržanie poveternostných systémov.
Existujú tiež náznaky, že zmeny v jednom z hlavných svetových oceánskych prúdov - v takzvanej Atlantickej južnej cirkulácii (AMOC) - môžu ovplyvniť európsku klímu.
Rousiová v minulom roku publikovala článok, ktorý pomocou počítačových simulácií ukázal, že oslabenie tohto prúdu v dôsledku otepľovania sveta spôsobí zmeny v atmosférickej cirkulácii vzduchu a povedie k suchším letám v Európe.
Horúčavy sa môžu opakovať
Rovnako ako v iných častiach sveta môže vlna horúčav v Európe zvýšiť pravdepodobnosť výskytu ďalších vysokých teplôt v rovnakej oblasti, pretože vysušuje pôdu.
Ak je v pôde určitá vlhkosť, časť slnečnej energie sa spotrebuje na odparovanie vody, čo vedie k miernemu ochladeniu. Keď však jedna vlna horúčav zlikviduje takmer všetku pôdnu vlhkosť, pri príchode ďalšej vlny horúceho vzduchu už sa z pôdy odparuje len málo. Viac slnečnej energie tak spáli povrch a zvýši teplo.