Zmena klímy predstavuje "existenciálnu hrozbu" pre život na Zemi. Varovala pred tým tento týždeň skupina popredných vedcov v správe analyzujúcej extrémne javy počasia a nedostatočné protiopatrenia.
Štúdia, ktorú publikoval časopis BioScience, skúmala 35 globálnych javov zásadných pre život, vrátane znečistenia oxidom uhličitým, spotreby energie a mäsa na hlavu, vypaľovania lesov alebo počtu dní s extrémnymi horúčavami. Dvadsať z týchto ukazovateľov dosiahlo v roku 2023 rekordnú úroveň, varuje medzinárodná vedecká koalícia.
Extrémne klimatické javy
"Sme naozaj šokovaní prudkosťou extrémnych klimatických javov v roku 2023. Vstúpili sme na neprebádané územie, ktoré nás desí, "píšu vedci. Ich správa varuje, že tri až šesť miliárd ľudí by sa do konca storočia mohlo ocitnúť "mimo obývateľnej oblasti" zemegule.
Rok 2023 sa má stať najteplejším rokom v histórii, celé regióny tento rok trpeli smrteľnými vlnami horúčav, búrkami, záplavami a niekedy jednou katastrofou za druhou. Pokiaľ ide o oceány, sú teploty už mesiace "úplne mimo normu", bez toho, aby to vedci dokázali úplne vysvetliť, zdôrazňuje Johan Rockström, riaditeľ Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy.
Podľa vedcov je zistenie nepochybné: "Život na Zemi je v obliehaní. "Napriek tomu ľudstvo dosiahlo len "minimálny pokrok" v znižovaní emisií skleníkových plynov.
Existenčná hrozba
Ich koncentrácie naopak dosahujú rekordné úrovne a dotovanie fosílnych palív raketovo vzrástlo. "Musíme zmeniť svoj pohľad na klimatickú núdzu, ktorá už nie je izolovaným ekologickým problémom, ale systémovou a existenčnou hrozbou," konštatuje štúdia vydaná mesiac pred 28. klimatickou konferenciou OSN v Dubaji.
Najambicióznejší cieľ Parížskej dohody - udržať oteplenie na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou - by bolo potrebné dodržiavať niekoľko rokov, aby mohol byť považovaný za dosiahnutý. Ale teraz naopak hrozí, že táto hranica teraz bude každý rok prekračovaná, varuje spoluautor správy William Ripple.
To podľa neho pripravuje pôdu pre začarovaný kruh otepľovania: topenie ľadovcov na póloch, odumieranie lesov, topenie permafrostu so zásobami uhlíka, vymieranie koralov. "Prekročenie týchto bodov zlomu by mohlo zmeniť našu klímu spôsobom, ktorý bude ťažké, ak nie nemožné, zvrátiť," varuje profesor z Oregonskej univerzity.
Viac ako 200 vedeckých časopisov tento týždeň tiež zverejnilo spoločnú výzvu Svetovej zdravotníckej organizácii, aby pre klimatickú a prírodnú krízu vyhlásila globálny zdravotný stav núdze, čiže "ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu". K výzve sa pripojili renomované magazíny ako The Lancet alebo The British Medical Journal.
"Klimatická kríza aj strata biologickej rozmanitosti škodia ľudskému zdraviu, sú navzájom prepojené," povedal podľa agentúry DPA šéfredaktor BMJ Kamran Abbasi. Hovorca WHO však upozornil, že na vyhlásenie stavu núdze treba splniť jasné kritériá napríklad, že jav musí byť nový a nezvyčajný a predstavovať riziko celosvetového rozšírenia, uviedla DPA.