Hlboko vo vnútri Zeme je pevná kovová guľa, ktorá sa otáča nezávisle od našej rotujúcej planéty, ako vrch víriaci sa vo vnútri väčšieho vrchu, zahaleného rúškom tajomstva.
Toto vnútorné jadro zaujímalo výskumníkov od jeho objavu dánskym seizmológom Inge Lehmannom v roku 1936 a ako sa pohybuje - jeho rýchlosť a smer rotácie - bolo v centre desaťročnej diskusie. Rastúci počet dôkazov naznačuje, že rotácia jadra sa v posledných rokoch dramaticky zmenila, ale vedci zostali nejednotní v tom, čo sa presne deje a čo to znamená.
Časť problému spočíva v tom, že hlboké vnútro Zeme nie je možné pozorovať alebo priamo odoberať vzorky. Seizmológovia získali informácie o pohybe vnútorného jadra tým, že skúmali, ako sa správajú vlny z veľkých zemetrasení. Variácie medzi vlnami podobnej sily, ktoré prešli jadrom v rôznych časoch, umožnili vedcom zmerať zmeny v polohe vnútorného jadra a vypočítať jeho rotáciu.
Hádali sa 20 rokov
„Diferenciálna rotácia vnútorného jadra bola navrhnutá ako fenomén v 70-tych a 80-tych rokoch, ale až v 90-tych rokoch boli publikované seizmologické dôkazy,“ povedala Lauren Waszeková, docentka fyzikálnych vied na univerzite Jamesa Cooka v Austrálii.
Vedci sa však dohadovali o tom, ako interpretovať tieto zistenia, „predovšetkým kvôli výzve podrobného pozorovania vnútorného jadra, kvôli jeho odľahlosti a obmedzeným dostupným údajom,“ povedala Waszeková. Výsledkom je, že „štúdie, ktoré nasledovali v priebehu nasledujúcich rokov a desaťročí, nesúhlasia s rýchlosťou rotácie a tiež jej smerom vzhľadom na plášť,“ dodala. Niektoré analýzy dokonca predpokladali, že jadro sa vôbec neotáčalo....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.