Hoci ešte nevieme vyriešiť všetky (najmä civilizačné) choroby, pokrok je citeľný. Umelý pankreas či cievy, ktoré dorastajú, nové možnosti neuromedicíny, ktoré by mohli vyriešiť alzheimera či vakcína proti HIV. To je len niekoľko výdobytkov modernej medicíny, ktoré by sme ešte pred časom považovali doslova za zázraky.
Slovák hľadá kladivo na alzheimera
Lekári a vedci v súvislosti s ním čoraz častejšie skloňujú slovo epidémia. A naďalej voči tomuto degeneratívnemu ochoreniu mozgu zostávajú bezmocní. Už takmer štyristo potenciálnych liekov vzbudzovalo nádej, že Alzheimerovej chorobe aspoň trochu podkúria, no bez výnimky každý z nich v klinických skúškach zlyhal. Dôvod? Svet stále nepozná mechanizmus ochorenia a chýba mu aj správna diagnostika, ako alzheimera spoľahlivo odlíšiť od iných typov demencie.
Aktuálne je v rôznych fázach vývoja a testovania ďalších päťsto liekov a liečebných postupov, no ak sa aj niektorý z nich ukáže ako účinný, zďaleka nebudeme mať vyhraté. Základným predpokladom dobrej liečby je totiž zachytiť chorobu v ranom štádiu. A to je pri tomto progresívnom ochorení, ktoré vzniká desať, pätnásť či podľa názoru niektorých odborníkov dokonca dvadsaťpäť rokov pred prvými klinickými príznakmi, prakticky nemožné. Teda – aspoň zatiaľ. Podstatne ružovejšia budúcnosť je, našťastie, možná a už niekoľko rokov na nej s nasadením všetkých síl pracuje aj Slovák Robert Mistrík.
Jeho cieľ? „Nájsť citlivý a spoľahlivý biomarker Alzheimerovej choroby použiteľný pre včasnú diagnostiku,“ vyjadril sa pred časom pre HN magazín. Chemik, ktorý po návrate z USA v roku 1998 založil na Slovensku spoločnosť HighChem, sa k nemu chce prepracovať cez ambiciózny plán: zmapovať všetky malé molekuly v tele človeka, súhrnne nazývané „ľudský metabolóm“. Dnes z týchto malých molekúl, medzi ktoré patrí napríklad glukóza, cholesterol či adrenalín, dokážeme spoľahlivo identifikovať maximálne pätnásť percent. Robert Mistrík, laureát vedeckej ceny Hlava roka za najvýznamnejšiu inováciu z roku 2009, by vďaka svojej prevratnej metóde rád toto množstvo výrazným spôsobom rozšíril.
„Nielenže tie molekuly chceme jednu za druhou zmerať, my ich chceme aj katalogizovať a čo najviac z nich identifikovať. Tieto výsledky nás výrazne posunú dopredu pri porovnávaní zdravých jedincov a chorých pacientov na úrovni malých molekúl. Na základe týchto porovnávaní môžeme totiž zistiť, hladiny ktorých látok má chorý človek zvýšené alebo znížené, čím budeme hľadať vytúženú molekulu X, ktorá môže byť spoľahlivým biomarkerom pre Alzheimerovu chorobu. Podobne, ako je glukóza indikátorom cukrovky,“ vysvetlil pre HN magazín.
Tieto látky plánujú identifikovať podobne, ako kriminalisti hľadajú kriminálnikov, teda na základe odtlačkov prstov. „V našom prípade budeme prehľadávať databázy hmotnostných spektier, pretože každá látka má svoje charakteristické spektrum, spektrálny odtlačok prsta,“ spresnil. Čelia pritom však rovnakému problému ako kriminalisti: čo ak odtlačok v databáze nenájdu? Nuž, vtedy príde na rad ich patentovaná technológia, v ktorej v skutočnosti tkvie jedinečnosť ich postupu.
Mimochodom, táto jedinečná metóda, umožňujúca porovnávanie spomínaného „odtlačku prsta“ s existujúcou databázou spektier, a tým zisťovanie totožnosti neznámych látok, Roberta Mistríka ako člena medzinárodného vedeckého tímu nedávno dostala do najprestížnejšieho prírodovedného časopisu sveta. Za posledných štrnásť rokov je to jediný raz, čo sa v Nature Biotechnology objavil vedec zo slovenskej inštitúcie.
Ale nazad k Alzheimerovej chorobe. Robert Mistrík si dnes netrúfa odhadnúť, kedy sa im onen biomar...
Zostáva vám 85% na dočítanie.