Stačí len nahodiť vek, váhu, výšku, všetky laboratórne výsledky a doterajšie diagnózy a počítač vám na základe relevantných medicínskych dát zo sveta povie, ako máte postupovať pri liečbe. Hudba budúcnosti? Už ani nie. Sieť nemocníc Svet zdravia niečo podobné pre svojich onkologických pacientov už má.
Systém je unikátny v troch veciach. V prvom rade dokáže zbierať relevantné medicínske dáta z obdobia posledných dní či týždňov, najnovšie vedecké informácie, najdôležitejšie výsledky klinických štúdií, ktoré prinášajú niečo nové, prípadne nejakým spôsobom menia liečebnú prax, dokáže ich predostrieť lekárovi a dokáže ich zoradiť podľa dôležitosti tak, ako sú publikované vo vedeckých dátach.
„Vec číslo dva je, že tento systém dokáže odporučiť lekárovi liečbu takým spôsobom, že na rozdiel od nejakých iných odporúčaní neberie do úvahy iba vlastnosti nádoru, to znamená jeho veľkosť, či je agresívny, nie je agresívny, je rozšírený po tele, nie je rozšírený, ale sumarizuje v rámci svojho rozmýšľania aj údaje o pacientovi,“ rozpráva o novinke menom Watson hlavný onkológ siete Svet zdravia MUDr. Radovan Barrila, PhD.
Svetový unikát
Unikátny technologický systém Watson for Oncology už využíva 31 nemocníc vo svete vrátane USA, Ázie a Európy. Z Európy sme dokonca prvou krajinou, ktorá systém začala používať, druhou krajinou, ktorá sa na to chystá, je Holandsko. Platforma poskytuje onkológom informácie, ktoré im pomôžu zvoliť vhodnú liečbu nádorových ochorení na základe už overených postupov. Vychádzajú z analýzy obrovského množstva medicínskych dát, ktoré potom pomáhajú identifikovať individualizované liečebné postupy, ako aj škálovateľný prístup k expertíze z onkológie.
„Vec číslo dva je, že tento systém dokáže odporučiť lekárovi liečbu takým spôsobom, že na rozdiel od nejakých iných odporúčaní neberie do úvahy iba vlastnosti nádoru, to znamená jeho veľkosť, či je agresívny, nie je agresívny, je rozšírený po tele, nie je rozšírený, ale sumarizuje v rámci svojho rozmýšľania aj údaje o pacientovi,“ rozpráva o novinke menom Watson hlavný onkológ siete Svet zdravia MUDr. Radovan Barrila, PhD.
Svetový unikát
Unikátny technologický systém Watson for Oncology už využíva 31 nemocníc vo svete vrátane USA, Ázie a Európy. Z Európy sme dokonca prvou krajinou, ktorá systém začala používať, druhou krajinou, ktorá sa na to chystá, je Holandsko. Platforma poskytuje onkológom informácie, ktoré im pomôžu zvoliť vhodnú liečbu nádorových ochorení na základe už overených postupov. Vychádzajú z analýzy obrovského množstva medicínskych dát, ktoré potom pomáhajú identifikovať individualizované liečebné postupy, ako aj škálovateľný prístup k expertíze z onkológie.
Zdrojom platformy Watson je viac ako 300 lekárskych periodík, vyše 200 učebníc a takmer 15 miliónov strán odborného textu, ktoré onkológom poskytujú informácie o rôznych možnostiach liečby a ktoré môžu zvážiť pri samotnej liečbe. Onkológom tiež poskytuje informácie o možnostiach nasadenia rôznych liekov. Platforma vytvára aj poradie možností liečby nádorových ochorení.
Zavedeniu systému na Slovensku predchádzala dlhšia príprava. „Samozrejme, predtým sme museli spolu s právnikmi vyriešiť zmluvné vzťahy, zaškoliť našich onkológov a pripraviť z technologickej stránke počítač tak, aby softvér fungoval. A to sa nám všetko podarilo,“ hovorí medicínska riaditeľka MUDr. Ivana Révayová, MPH, MBA. Ako dodala, od polovice apríla, keď projekt spustili, až do polovice augusta takýmto spôsobom zatiaľ ošetrili už 240 pacientov. „A to máme obmedzený počet protokolov na jednotlivé diagnózy,“ dodala s tým, že ešte tento rok chcú postupne pridávať ďalšie protokoly.
Zavedeniu systému na Slovensku predchádzala dlhšia príprava. „Samozrejme, predtým sme museli spolu s právnikmi vyriešiť zmluvné vzťahy, zaškoliť našich onkológov a pripraviť z technologickej stránke počítač tak, aby softvér fungoval. A to sa nám všetko podarilo,“ hovorí medicínska riaditeľka MUDr. Ivana Révayová, MPH, MBA. Ako dodala, od polovice apríla, keď projekt spustili, až do polovice augusta takýmto spôsobom zatiaľ ošetrili už 240 pacientov. „A to máme obmedzený počet protokolov na jednotlivé diagnózy,“ dodala s tým, že ešte tento rok chcú postupne pridávať ďalšie protokoly.
Pilotná fáza, keď sa lekári s Watsonom „oťukávali“ a dolaďovali veci, je už za nimi, pričom od viacerých lekárov zo siete Svet zdravia už dostali spätnú väzbu, že im program veľakrát pomohol, a to najmä v komplikovaných prípadoch, rozhodnúť sa správne v prospech pacienta v rámci liečby onkologického ochorenia.
Našli aj nejaké rozpory či chyby? Ako priznala MUDr. I. Révayová, rozpory ani nie, problém bol niekde inde. „Asi 20 percent liekov, ktoré na začiatku Watson odporúčal, neboli etablované na slovenskom trhu. Nakoniec po konzultácii s IBM sme zistili, že je možné naprogramovať aktuálnu kategorizáciu a lieky, ktoré nie sú jej súčasťou, dať mimo. Tým pádom sa tieto lieky neberú do úvahy,“ dodala I. Révayová.
Našli sa aj takí lekári, ktorí sa ozvali s tým, že by to skôr potrebovali na diagnózy, ktoré sú menej časté, s ktorými majú menej skúseností, ale sú závažné. „Pevne verím, že sa dopracujeme aj k tomuto,“ dodala a ako príklad uviedla osteosarkóm, ktorý je veľmi ťažko riešiteľný. S častými onkologickými ochoreniami, ako je napríklad rakovina prsníka, hrubého čreva či žalúdka sa lekári vo svojej praxi stretávajú dennodenne.
Našli aj nejaké rozpory či chyby? Ako priznala MUDr. I. Révayová, rozpory ani nie, problém bol niekde inde. „Asi 20 percent liekov, ktoré na začiatku Watson odporúčal, neboli etablované na slovenskom trhu. Nakoniec po konzultácii s IBM sme zistili, že je možné naprogramovať aktuálnu kategorizáciu a lieky, ktoré nie sú jej súčasťou, dať mimo. Tým pádom sa tieto lieky neberú do úvahy,“ dodala I. Révayová.
Kto má konečné slovo? Lekár
Konečné slovo, čo sa týka liečby či výberu liekov, má vždy lekár. „Toto je len pomocný nástroj, ktorý lekár môže rešpektovať,“ dodala. A ako novinku prijali lekári? Vieme, že sú takí, ktorí novinky prijímajú ťažšie, a naopak, sú takí, ktorí ich doslova vyhľadávajú. „Rozdelila by som ich na tri skupiny. Jedni boli takí, ktorí to prijali s veľkým nadšením a očakávaním. Druhá skupina bola skôr skeptická a brali to skôr tak, že im prístroj berie prácu a ich know-how. A boli tiež lekári, ktorí si povedali, že uvidia, ako sa to bude vyvíjať. Ale v konečnom dôsledku, počas skúšobného obdobia zistili, že najmä u tých naozaj komplikovaných pacientov, keď možno už boli v koncoch, čo s tým pacientom, im to pomohlo,“ povedala I. Révayová.Našli sa aj takí lekári, ktorí sa ozvali s tým, že by to skôr potrebovali na diagnózy, ktoré sú menej časté, s ktorými majú menej skúseností, ale sú závažné. „Pevne verím, že sa dopracujeme aj k tomuto,“ dodala a ako príklad uviedla osteosarkóm, ktorý je veľmi ťažko riešiteľný. S častými onkologickými ochoreniami, ako je napríklad rakovina prsníka, hrubého čreva či žalúdka sa lekári vo svojej praxi stretávajú dennodenne.
„Ak však príde pacient so sarkómom, je to komplikované. Prípadne ak ide o nádor, ktorý je tvorený z viacerých typov buniek a každý typ bunky vychádza z nejakého iného tkaniva a každý reaguje na inú chemoterapiu, vtedy je potrebné to zladiť dohromady. V týchto prípadoch už lekári zistili, že im Watson vie pomôcť. A myslím si, že uhol pohľadu tých troch skupín sa začína zjednocovať do jedného, a to, že je to prospešné,“ dodala.
Zatiaľ riešia pomocou Watsona onkologické ochorenia pľúc, prsníka, čreva, žalúdka, konečníka, krčka maternice a vaječníkov. Tento mesiac plánujú Watsona rozšíriť o program na rakovinu prostaty a v ďalších obdobiach pribudnú ďalšie orgány, ďalších 9 nádorových ochorení.
Zatiaľ riešia pomocou Watsona onkologické ochorenia pľúc, prsníka, čreva, žalúdka, konečníka, krčka maternice a vaječníkov. Tento mesiac plánujú Watsona rozšíriť o program na rakovinu prostaty a v ďalších obdobiach pribudnú ďalšie orgány, ďalších 9 nádorových ochorení.
Pacienti, samozrejme, s použitím Watsona musia súhlasiť, informácie o ich stave sa do počítača môžu dávať len s ich súhlasom. Ozývajú sa však aj pacienti, ktorí nie sú liečení v nemocniciach siete Svet zdravia.
„Tým, že správa o ňom bola medializovaná, ohlásili sa už viacerí pacienti, ktorí mali o vyšetrenie záujem. Bohužiaľ, my to zatiaľ ponúkame pre pacientov, ktorí sú liečení u nás, v sieti Svet zdravia. Ak by to bol second opinion pre pacienta, ktorý je liečený niekde inde a výsledok by bol v rozpore so spôsobom liečby, ktorý navrhol jeho ošetrujúci lekár, mohlo by dôjsť ku konfliktu. Obávame sa tiež toho, že ak by výsledné liečebné postupy či lieky by boli odlišné od guidelinov, ktoré sa používajú na Slovensku, pacient by mohol prísť do zdravotnej poisťovne a tvrdiť, že mu to musí poisťovňa preplatiť. Takže najskôr si to odskúšame my a potom by sme to možno ponúkli niektorým kolegom mimo našej siete, aby si to aj oni vyskúšali a možno v budúcnosti by nás využívali ako second opinion v prípadoch, ktoré sú pre nich problematické,“ dodala I. Révayová.
Ale stretávajú sa s pacientmi, ktorí za nimi prídu s tým, že „liečim sa tam a tam a hoďte ma do stroja, čo mi z toho vyjde, lebo si chcem skontrolovať, či ma správne liečia“. "Práve to, ako to bolo v českom filme, Jáchyme, hoď ho do stroje, nechceme robiť“, dodala I. Révayová.
Prepojenie umelej inteligencie s medicínou
V dnešnej medicíne nie je také úplne zrejmé, že by mohla umelá inteligencia pomáhať. „Ale keď si vezmete do úvahy iné sféry života a budeme hovoriť o čoraz častejšom využívaní umelej inteligencie v zmysle robotov, šoférov bez áut atď., tak v princípe nie je dôvod, prečo by sa takéto technológie nemali postupne čoraz viac uplatňovať aj v medicíne. Áno, lekári nie sú, na rozdiel IT ľudí, úplnými nadšencami technických výdobytkov, ale potom, keď prídu na to, že im to vlastne nič neprikazuje, ale pomáha, dáva im to nejaké odporúčania, o ktoré sa môžu oprieť, tak, samozrejme, sú a budú veľmi radi,“ hovorí o skúsenostiach hlavný onkológ siete Svet zdravia.
Ako dodal, väčšina z ich pacientov, keďže nádory sú skôr ochorenia staršieho veku, má, prirodzene, okrem nádorovej choroby aj iné ochorenia, ischemickú chorobu srdca, znížené srdcové funkcie, cukrovku druhého typu, diabetickú nefropatiu, obličkové komplikácie a podobne.
Prepojenie umelej inteligencie s medicínou
V dnešnej medicíne nie je také úplne zrejmé, že by mohla umelá inteligencia pomáhať. „Ale keď si vezmete do úvahy iné sféry života a budeme hovoriť o čoraz častejšom využívaní umelej inteligencie v zmysle robotov, šoférov bez áut atď., tak v princípe nie je dôvod, prečo by sa takéto technológie nemali postupne čoraz viac uplatňovať aj v medicíne. Áno, lekári nie sú, na rozdiel IT ľudí, úplnými nadšencami technických výdobytkov, ale potom, keď prídu na to, že im to vlastne nič neprikazuje, ale pomáha, dáva im to nejaké odporúčania, o ktoré sa môžu oprieť, tak, samozrejme, sú a budú veľmi radi,“ hovorí o skúsenostiach hlavný onkológ siete Svet zdravia.
Ako dodal, väčšina z ich pacientov, keďže nádory sú skôr ochorenia staršieho veku, má, prirodzene, okrem nádorovej choroby aj iné ochorenia, ischemickú chorobu srdca, znížené srdcové funkcie, cukrovku druhého typu, diabetickú nefropatiu, obličkové komplikácie a podobne.
„Systém dokáže spojiť charakter nádoru a vek, výkonnostný stav, krvinky, krvný obraz, počty leukocytov, trombocytov, ejekčnú srdcovú frakciu, renálne testy, hepatálne testy tak, aby navrhovaná liečba zároveň nespôsobila pacientovi problémy, resp. aby sme pacientovi nevyrobili iné komplikácie. Napríklad ak máme pacientku s rakovinou prsníka, ktorej štandardná liečba sú cytostatiká. Tie môžu byť pre ochorenie srdca, povedzme pri zlyhávaní srdca, škodlivé, systém na to upozorní a túto liečbu nenavrhne, vyradí ju. Takže vlastne nemôže dôjsť ani k žiadnemu omylu. Úplne fantastické je to, že systém okrem toho, že navrhne liečbu, ďalším klikom ukáže dávky každého lieku, dni podania, dávku podania a podobne. Pri ďalšom kliku ukáže pri každom lieku vedľajšie účinky, ukáže ich v grafe, u koľkých percent pacientov sa vyskytujú, a ak je čiarka červená, tak sú závažné, iné farby signalizujú zasa menej závažné. Pri ďalšom kliku dokonca ukáže interakcie s inými liekmi. Nikto z nás, ani internista, ani onkológ, ani klinický farmakológ, nikto na svete nemá v hlave interakcie tisícov liekov, lebo je to pre ľudský mozog nemožné. Pre počítač je to možné. Toto je naozaj veľká pomôcka. Máme rôzne cytochrómy, tento vytesňuje ten, ten vytesňuje warfarín, ten iný, tam sa zvýši plazmatický koncentrát a už niekomu poškodíme. Systém to rozpozná. Napríklad máme špecializovaný liek na rakovinu pľúc s nejakým génom, je tam biologický cielený liek a veľký výkričník – pozor, pacient nesmie konzumovať ľubovník, piť grapefruitový džús. Takže systém informuje lekára, akoby rozmýšľal trošku za neho“, opísal v praxi prácu Watsona MUDr. Barilla.
Počítač komunikuje v anglickom jazyku, nebol to pre lekárov problém? „Všetky vedecké dáta, výsledky štúdií, všetko nové v onkológii prichádza v angličtine. Je to svetový jazyk. Čiže každému onkológovi, ktorý sleduje trendy – a to vlastne každý musí, bez toho nevie liečiť, chtiac alebo nechtiac, viac alebo menej ochotne sa pracovná onkologická angličtina dostane pod kožu natoľko, aby vedel používať systém a aby vedel implementovať relevantné dáta do života,“ dodal onkológ.
Počítač komunikuje v anglickom jazyku, nebol to pre lekárov problém? „Všetky vedecké dáta, výsledky štúdií, všetko nové v onkológii prichádza v angličtine. Je to svetový jazyk. Čiže každému onkológovi, ktorý sleduje trendy – a to vlastne každý musí, bez toho nevie liečiť, chtiac alebo nechtiac, viac alebo menej ochotne sa pracovná onkologická angličtina dostane pod kožu natoľko, aby vedel používať systém a aby vedel implementovať relevantné dáta do života,“ dodal onkológ.