Mobilné aplikácie sa pomaly dostávajú aj do zdravotníctva, aby uľahčili život pacientom, ale aj lekárom. S aplikáciou pre svojich pacientov prišla v zdravotníctve ako prvá sieť polikliník ProCare.
Nielen objednanie
Ako uviedla medicínska riaditeľka pre internistické odbory spoločnosti ProCare a Svet zdravia MUDr. Ivana Révayová, MPH, MBA, aplikácia zabezpečuje termíny pre klientov v sieti polikliník ProCare, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť. „Používateľ sa dostáva do mobilnej aplikácie po prihlásení sa na svoje používateľské konto špeciálnym kódom, aby bola zabezpečená ochrana osobných údajov,“ uviedla.
Pacient tak má v mobile viditeľnú celú svoju kartu, môže si tiež pozrieť odporúčania lekára, lieky, ktoré užíva. Okrem toho má pacient možnosť vidieť prehľad všetkých svojich uskutočnených, ako aj plánovaných vyšetrení. Tie okamžite po ich skočení môže hodnotiť. „Samozrejme, že je pre nás spätná väzba od pacientov nesmierne dôležitá. Pacienti navyše vidia v aplikácii kde a kedy lekár ordinuje,“ dodala I. Révayová.
V mobile si pacient nájde aj liečbu, ktorú mu lekár odporučil, nielen predpísané lieky, ale aj to, ako ich má užívať.
Pacienti, najmä mladšia a stredná generácia, aplikáciu privítala. „Komunikácia prostredníctvom mobilov sa už stala súčasťou ich života, povedala by som, že dokonca aj nevyhnutnosťou. Horšie je to už u starších pacientov, u ktorých chýba či už technická podpora alebo s mobilnými aplikáciami nevedia pracovať. Tí preto radšej využívajú call centrá alebo služby recepcie, ktoré sú v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach,“ dodala I. Révayová.
TOP inovácia
Zdravotníctvo je odbor, kde neustále prichádzajú novinky či už v liečbe alebo v technológiách. Čo považuje za TOP inováciu I. Révayová? Ako hovorí, je toho veľmi veľa.
„Je viacero krásnych projektov, ktoré pokiaľ by sa aplikovali do života reálnej praxe, veľmi by pomohli lekárom, aj medikom. Zoberme si len virtuálnu medicínu, ktorú startupovo pripravili dnes už absolventi lekárskej fakulty v Bratislave, kde si virtuálne v 3D máte možnosť pozerať anatomické súčasti nášho organizmu, ako sú poprepájané, ako to funguje. Myslím si, že by to bolo úžasné používať aj počas operácie, keď si operatér nie je 100-percentne istý. Vieme predsa, že kapacita ľudského mozgu je obmedzená a veľakrát, ak niečo dennodenne používate, to ostatné, čo nevyužívate, vytesňujete. Ak by som si dovolila tvrdiť po absolvovaní lekárskej fakulty, že som si všetko pamätala od prvého ročníka, od prvého semestra, rovno mi môžu dať profesorský titul. Tým, že človek nadobudnuté vedomosti postupne stráca a v pamäti si uchováva len tie, ktoré používa, mi práve tento startup od mladých medikov pripadá ako skvelý nápomocný prostriedok, ktorý by pomáhal lekárom, a aj ostatným zdravotníkom,“ dodala I. Révayová.
Niečo podobné už medici majú, simulátory na rôzne medicínske činnosti, pretože práve rutinou človek získava erudíciu. „A je možno menej vystavovaný situáciám, ktoré ho zaskočia. Preto existujú simulátory či už na pôrod, na punkcie, simulátory na ultrasonografické alebo echokardiografické vyšetrenia. Je toho veľmi veľa. Takéto možnosti v čase, keď som medicínu študovala ja, a ktorú som ukončila pred 25 rokmi, neboli. Veda ide míľovými krokmi dopredu,“ dodala medicínska riaditeľka ProCare.
Ako uviedla, už len 3D tlačiarne, ktoré dokážu napríklad vytlačiť a vyrobiť kus kosti, ktorá dá sa implementovať do organizmu, sú úžasná vec. „Myslím, že to je hudba budúcnosti a tam by sme sa mali pozerať. Aj preto naši pacienti uvítali našu mobilnú aplikáciu. Je mnoho takých, ktorí pracujú v IT technológiách a už v súčasnosti majú možno aj problém komunikovať „face-to-face“ s človekom, ale nemajú problém komunikovať so zariadeniami a je potrebné sa im priblížiť. Každá generácia má svoje špecifiká a tá súčasná je orientovaná práve na takéto veci,“ dodala I. Révayová. Veď už len dnešné malé deti dokážu často lepšie narábať s mobilom či tabletom, ako ich rodičia. „V tých technológiách je to aj vidieť, pre mojich kolegov o 10 rokov mladších, či súčasných stredoškolákov, je to niečo úplne normálne. Pre nás je to niečo, čo sa musíme učiť,“ dodala.
Telemedicína
Kam sa môže medicína posunúť? Čaká nás telemedicína, pri ktorej nás lekár vyšetrí bez toho, aby sme pri ňom fyzicky boli? „Práve telemedicínu rozbiehame v spolupráci so zdravotnou poisťovňou Dôvera. Pôjde napríklad o kontrolu pacientov po výkonoch v rámci jednodňovej chirurgie, pri ktorej, samozrejme, musí byť pacient dostatočne spolupracujúci a musí súhlasiť s tým, že mu ošetrujúci lekár po prepustení z ambulancie zavolá, opýta sa ho, ako sa má. Taktiež máme na jednotlivé typy operácií spracované protokoly, kde je set otázok, na ktoré pacient odpovie a ktoré sa vyhodnotia. Ak sa vyhodnotí, že pacient sa má dobre, príde až na naplánovanú pravidelnú kontrolu, ale v prípade, že ošetrujúci lekár alebo poučená sestra na základe vyhodnotenia protokolu zistia, že nie je všetko v poriadku, pacienta si pozvú na vyšetrenie skôr,“ opísala novinku I. Révayová.
Ďalšou novinkou by mala byť aplikácia, pomocou ktorej by sa mohol na diaľku kontrolovať napríklad kardiak či pacient s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, keďže čakacie doby k niektorým špecialistom sú dlhé. „Pracujeme na tom, aby sa dal napojiť fonendoskop na mobilný telefón, kde sa zosníma v presných bodoch dýchanie vrátane zvuku a je to odoslané lekárovi a ak lekár posúdi, že ide o zhoršenie zdravotného stavu, že nejde len o nejakú panickú reakciu pacienta, môže mu buď upraviť liečbu a zmeniť režim,“ uviedla I. Révayová.
Podobnou mobilnou aplikáciou je snímanie EKG na mobile, ktorý dokáže údaje aj vyhodnotiť a odoslať ich ošetrujúcemu lekárovi.
„Je to veľmi dobre jednak pri kontrole liečby, ale aj pri diagnostike. Napríklad pri EKG holteri v danom dni, keď ho máte nasadený, ako na potvoru nemáte búšenie srdca alebo arytmiu. Takto by pacient išiel domov s touto aplikáciou, zozadu by mal nalepené dve plôšky, kde priloží prsty, a EKG mu zosníma vtedy, keď pociťuje búšenie. Odošle to ošetrujúcemu lekárovi a ten vyhodnotí, či ide o nejakú poruchu alebo je to len prejav paniky,“ dodala riaditeľka.
V rámci konziliárnych vyšetrení existuje ďalšia aplikácia otoskop, prístroj na vyšetrenie vnútorného ucha, pričom je podľa I. Révayovej porovnateľný kvalitatívne s otoskopom, ktorý používa lekár vo svojej ambulancii. „Často si najmä u detí nevie pediater poradiť, vďaka tomu spraví snímku, odošle ju ORL lekárovi a ten mu následne napíše svoj názor. A niečo podobné existuje aj na kožu. Tých možností je veľmi veľa a myslím si, že sa to využiť najmä v tých vzdialenejších regiónoch, keďže vieme, že lekárov ubúda, alebo pacienti majú zhoršenú mobilitu. My tomu hovoríme projekt home care, čiže domáca starostlivosť, a myslím si, že tak ako sa dnes využívajú agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, tak všetky tieto aplikácie môžu byť v najbližšom čase upravené do reálnej praxe a využívané vlastne v prospech pacienta,“ dodala I. Révayová.
Nemôže to byť zároveň aj dvojsečná zbraň dať pacientovi do rúk niečo také? Nemôže im to skôr ublížiť, prípadne niečo zanedbajú či zle vyhodnotia svoj stav? Alebo práve naopak, eliminovalo by to samodiagnostikovanie pomocou „doktora“ Googla? Ako hovorí medicínska riaditeľka, skôr sa snažia doktora Googla eliminovať zo života ich pacientov. „Pretože potom chodia poučení a myslia si, že to, čo si prečítali na internete, je to najmúdrejšie a snažia sa presadiť tú myšlienku spolu s internetom v ambulancii a pre lekára je to o to potom náročnejšie mu to vyhovoriť a potvrdiť, že nemá pravdu ani doktor Google, ani jeho informácie. Tak sme si povedali, že takéto aplikácie sú exaktnejšie ako googlenie, môžeme ich už vnímať ako nášho pomocníka a predĺženú ruku,“ dodala.
Okrem toho spoločnosť pripravuje na zavedenie do praxe softvér, ktorý na základe lekárom alebo pacientom zadaných príznakov, ktorý sa ho pýta na spresnenia, nakoniec vytvorí percentuálnu pravdepodobnosť diagnózy a diferenciálnej diagnostiky.
„Myslíme si, že tieto softvéry, podobne ako Watson na liečbu onkologických ochorení, ktoré boli vytvorené na základe klinických štúdií, učebníc medicíny, skúseností lekárov, sú omnoho exaktnejšie v porovnaní s Googlom či veľkým mamičkovským portálom. A v prípade, že lekár s tým má už dobrú skúsenosť a pacient prichádza už s niečím takýmto, z tohto softvéru, tak je to pre lekárov akceptovateľnejšie, ako keď niekto príde s Googlom. Pretože vtedy komunikácia medzi lekárom a pacientom už prechádza do emócií, a to podľa mňa nepatrí do ambulancií. Toto sú nástroje, ktoré by sme si chceli odskúšať na našich lekároch a potom to dať do rúk aj našim pacientom,“ dodala I. Révayová.
Ako však zdôraznila na záver, všetky tieto prístroje „na doma“ patria do rúk zdravotníkov, pre ktorých môžu slúžiť ako predĺžená ruka, ale tiež pacientom, ktorí sú schopní ich správne ovládať a nepoškodiť, prípadne zaškoleným príbuzným. Určite sa nemôžu dostať do rúk pacientom, ktorí sú dezorientovaní, prípadne majú Alzheimerovu chorobu či iný typ zníženého vnímania a tiež nepatria do rúk detí.