Všeobecne nie sú transsexuáli iní vo svojich túžbach a potrebách a nie sú rozdiely medzi mužmi či ženami, hovorí v rozhovore pre server Lidovky.cz plastický chirurg Lukáš Frajer (na fotografii).
Čo si presne máme predstaviť pod pojmom transsexualita?
Transsexualita je stav, keď v období vnútromaternicového vývoja dôjde v dôsledku hormonálnej dysbalancie v priebehu citlivej periódy vývoja mozgu v medzimozgu k poruche sexuálnej identifikácie jedinca. Prakticky to znamená, že muž či žena sú už pri narodení uväznení do tela opačného pohlavia. Takýto jedinec sa v tomto tele necíti logicky vôbec dobre a túži po zmene do "svojho pravého tela", aby mohol viesť svoj život v súlade vnímaním a chápaním seba samého v danej spoločnosti. Transsexualita je vec pohlavnej identity nie sexuálnej orientácie. A tiež dôležité nezamieňať transsexualitu s termínom transvestizmus.
Ako prebieha samotné "schvaľovacie" kolo k povoleniu operácie a zmeny rodovej identity?
V dnešnej dobe je tolerancia k menšinám oveľa priaznivejšia, preto dnešní transsexuáli majú iné možnosti ako im podobní pred 30-40 rokmi. Samotný proces premeny je niekoľkostupňový a začína vstupnými diagnostickými pohovormi so sexuológom aj psychológom a zmenou rodovo príslušného mena na neutrálne kvôli lepšej resocializácii (Niky, Alex). Neoddeliteľnou súčasťou tejto fázy je "život nanečisto" už v správnom pohlaví označovaný ako real life test. Nasleduje hormonálna liečba testosterónom či estrogénom podľa typu transsexuality, ktorá je dlhodobá a po 2 rokoch liečby komisia pre zmenu pohlavia schváli ešte len prípadnú chirurgickú zmenu pohlavia. V tom prípade sú následne jedincovi odobraté reprodukčné orgány a vykonané rekonštrukcie správneho pohlavia. Nasleduje aj zmena mena v matrike a zmena mena na mužské či ženské meno. Proces transformácie je zložitý pre jedinca i jeho okolie, avšak podpora rodiny a okolia je často veľmi kľúčová v priebehu coming out a môže celkovo priaznivo či nepriaznivo ovplyvňovať celý proces premeny.
Chodia k vám do ordinácie viac muži transsexuáli alebo ženy transsexuálky?
Zaoberám sa liečbou transsexuality MtF či FtM, preto sa stretávam s oboma skupinami súčasne, ale všeobecne je viac transsexuálov FtM. Z pohľadu chirurga existujú tzv. výkony potrebné, kam patrí odobratie reprodukčných orgánov (musia podstúpiť všetci), ale ďalšie operácie sú už len na rozhodnutí daného človeka. Mám veľa klientov, ktorí podstúpia len základnú operáciu a ostatné ponechajú, ako je, ale sú aj takí, samozrejme, ktorí podstupujú výkony v rámci estetickej chirurgie (maskulizačné či feminizačné operácie), aby svoju premenu dotiahli do absolútnej možnej dokonalosti.
Aký je najväčší rozdiel medzi mužmi a ženami - v zmysle psychickom a toho, čo od operácie a výsledku očakávajú?
Myslím, že u oboch pohlaví ide o to, aby čo najviac zapadli do spoločnosti a mohli tak fungovať ako keby žiadne "chybné telo nebolo". Všeobecne nie sú transsexuáli iní vo svojich túžbach a potrebách a nie sú rozdiely medzi mužmi či ženami. Všeobecne možno povedať, že každý typ transsexualismu má svoje výhody a nevýhody v rámci fyziognómie daného pohlavia a v rámci následných rekonštrukcií. Avšak rekonštrukcia vlastného genitálu je oveľa jednoduchšia pri transsexualite MtF oproti FtM, avšak celkový vzhľad a priblíženie sa danému pohlaviu je lepšie pri transsexualite FtM. Z pohľadu laika každého na ulici menej upúta chlapec jemnejších rysov a menším vzrastom než žena so širokými ramenami, vyššieho vzrastu a mužskými rysmi v tvári. V oblasti intímnej sa situácia otáča, veľa rekonštrukcií pri MtF je k nerozpoznaniu od "prírodného originálu".
Ako prebieha operácia genitálií u mužov?
Rekonštrukcia mužského genitálu je všeobecne veľmi zložitá a postupujú ju asi 2/3 transsexuálov. Je popísaných niekoľko techník a metód, ale žiadna vo výsledku bohužiaľ nevedie k tomu, aby sa penis podobal funkčne a vzhľadovo "originálu". Rekonštrukcia predstavuje niekoľko etáp výkonov, ktoré majú aj svoje medicínske úskalia, preto je kompletná rekonštrukcia veľmi vzácna. Každý, kto sa rozhodne pre rekonštrukciu genitálu končí často pri vytvorení neopenisu s tým, že je ponechaná pošva a pôvodna ženská močová trubica, pretože chirurgické odstránenie pošvy a rekonštrukcie mužskej močovej trubice so sebou prináša rad komplikácií, takže sa stáva, že pacienti "uviaznu v polceste "svojej premeny. Rekonštrukciu mieška a náhradu semenníkov silikónovými protézami si vo svojej praxi nepamätám.
Čo je neovagína?
Ide o vytvorenie nového ženského genitálu z pôvodného penisu. Opäť je popísaný rad techník zvlášť pri rekonštrukcii vlastnej vagíny, ale všeobecne sa dá opäť povedať, že je penis vyzlečený z kože, sú odstránené vlastné toporivé telesá a semenníky a koža penisu je invertovaná do pripraveného kanála na hrádzi, klitoris je vytvorený z časti pôvodného žaluďa a jeho citlivosť býva zachovaná.
Máte aj prax operácií prsníkov u mužov, ako táto operácia vyzerá (majú potom rovnakú citlivosť ako ženy?)
Už pri užívaní ženských hormónov pri transsexualite MtF dochádza k zväčšeniu prsnej žľazy a rastu prsníkov, preto len niektorí transsexuáli podstupujú chirurgické zväčšenie prsníkov, ktoré nie je rozdielne od zväčšenia prsníkov u žien.
Ako z vašej skúsenosti vidíte zmenu spoločnosti a jej väčšej otvorenosti voči transsexuálom?
Myslím, že dnešná doba je (či donedávna bola) viac otvorená menšinám, čo výrazne zlepšuje ich postavenie v spoločnosti a ich resocializáciu. Osobne som sa stretol s transsexualitou až ako chirurg, inak v mojom okolí nebol nikto s podobným osudom. Musím spätne povedať, že aj ja, ako mladý chirurg som isté predsudky mal, ale tie veľmi skoro opadli - transsexuáli sú úplne normálni ľudia so svojimi túžbami a snami a bohužiaľ príroda si kruto zažartovala. Bol som niekoľko rokov členom komisie pre zmenu pohlavia a počúval ich životné peripetie a musím povedať, že som musel hlboko zložiť klobúk pred niektorými z nich, ktorí si prešli peklom pri ceste za svojím skutočným "ja".
Mal ste niekedy pacienta, ktorý operácie ľutoval a chcel všetko vrátiť?
Chirurgické zmeny sú nevratné, preto je nutné dodržať ono dlhšie obdobie sledovania a správnej diagnostiky. Za svoju celú kariéru si pamätám 2 pacientov, ktorí následne chceli uviesť zmeny späť, ale ukázalo sa, že obaja boli zle diagnostikovaní a jednalo sa u nich o iné psychiatrické ochorenie.