Ak máte problémy s prehĺtaním liekov, tak nasledujúci text v záujme zachovania pokoja mysle snáď radšej ani nečítajte. Skupina austrálskych vedcov totiž v časopise Nature Electronics predstavila výsledky prvej štúdie prehĺtateľného senzora na analýzu plynov v tele ľudských pacientov. Nejde o prvý prehltateľný senzor vôbec, niektoré typy sú už aj komerčne dostupné, ale ide o prvý, ktorý meria koncentráciu z medicínskeho hľadiska zaujímavých plynov v našom tráviacom trakte, píše Technet.
Zhruba 2,5 centimetra veľká kapsula obsahuje elektroniku, ktorá môže merať hladiny oxidu uhličitého, vodíka a kyslíka. Tie v našom žalúdku a predovšetkým v črevách vznikajú vďaka aktivite bakteriálnej mikroflóry, ktorá sa živí nestrávenými zvyškami nášho jedla. Hladiny meria priebežne a vysiela ich do telefónu, ktorý dotyčný musí mať niekde na tele (čím myslíme vo vrecku, nič drastickejšie). A to až do chvíle, než telo senzor - povedzme tradičnou cestou - vylúči.
Autori vynálezu dúfajú, že tieto merania by mohli pomôcť indikovať, ako chorému (ne)funguje trávenie, či by napríklad nepotreboval obmedziť nejaké potraviny a iných jesť naopak viac atp. Ale sami rovno priznávajú, že medicínske prínosy prístroja sú zatiaľ nejasné. Zatiaľ totiž lekári nemajú úplne jasnú predstavu, čo by sa z podobných hodnôt dalo vyčítať.
V prvom pokuse sa ukázalo, že podľa množstva kyslíka v okolí kapsule možno snáď pomerne spoľahlivo určiť, kde presne sa v tráviacom trakte nachádza. Tiež sa zdá, že zvýšený obsah vláknin v strave nielen predlžuje cestu detektora črevom a vedie k zvýšeniu obsahu vodíka. A zmeny v zložení stravy menili aj množstvo ostatných meraných plynov, a tak existuje celkom reálna nádej, že aj tento nenápadný vynález by mohol prispieť k pochopeniu fungovania nášho tráviaceho traktu a vplyvu v ňom žijúcej mikroflóry na naše zdravie.
To je v posledných rokoch pomerne zaujímavé pole, ktoré sa otvorilo do značnej miery vďaka novým technológiám, predovšetkým vďaka tomu, že v posledných zhruba desiatich rokoch je možné analyzovať drobné úlomky bakteriálnej DNA v stolici. Je to pole plné zaujímavých výsledkov, ale ich vplyv na medicínsku prax zatiaľ nebol až taký veľký, ako niektorí dúfali. Napríklad ho ďalšia nová technológia pomôže postrčiť o ďalší kúsok vpred.