Pacienti s Huntingtonovou chorobou často vôbec nemôžu tušiť, že sa narodili s poškodeným génom, ktorý im pomaly ničí nervový systém. Ako časovaná bomba tiká v ich organizme devastujúci proces, ktorý sa zvyčajne až v strednom veku začne prejavovať výkyvmi nálady, podráždenosťou, depresiami, píšu Lidovky.
Útok na mozog, svaly, srdce i kosti
Neskôr u nich prepuknú podstatne závažnejšie problémy - nechcené trhavé pohyby, problémy s rozprávaním, mimikou a prehĺtaním, postupujúcou demenciou a celkové ochrnutie.
Choroba sa neobmedzuje na mozog a vyvoláva napríklad aj odumieranie svalov, zlyhanie srdca, osteoporózu a mnoho ďalších zdravotných komplikácií. Huntingtonova choroba je vo všetkých prípadoch smrteľná a za súčasného stavu poznania nevyliečiteľná.
Poškodený gén si nesie 4 až 15 zo 100 000 ľudí. Moderná medicína im doposiaľ vedela len uľaviť od niektorých príznakov choroby. Teraz svitá chorým nádej. Lekárom vedeným Sarah Tabriziovou zo strediska pre Huntingtonovu chorobu pri londýnskej University College sa ako prvým podarilo výrazne potlačiť proces, ktorý má vznik ochorenia na svedomí.
Liečba rady dedičných ochorení využíva "opravy" poškodeného génu postupom označovaným ako génová terapia. To je možné v prípadoch, keď pacientovi poškodený gén nefunguje. Lekári odoberú chorému z tela bunky, do nich vnesú "zdravý" gén a bunky opäť vrátia do pacientovho organizmu.
Často stačí, aby takto dodaný zdravý gén dosiahol len zlomok výkonu v porovnaní s organizmom ľudí bez genetického defektu, a prejavy ochorenia odznejú. Tento postup však u Huntingtonovej choroby nezaberá.
Choroba "zakoktaného" génu
Chorobu opísal ako prvý v roku 1873 americký lekár George Huntington. Mal vtedy dvadsaťdva rokov a opis ochorenia, ktoré dnes nesie jeho meno, bol jednou z dvoch vedeckých prác, ktoré za celý život zverejnil. Genetickú príčinu Huntingtonovej choroby sa podarilo odhaliť až v roku 1993.
Ľudia s Huntingtonovou chorobou si nesú úplne zvláštny typ defektu v géne, ktorý v tele človeka zabezpečuje produkciu bielkoviny huntingtinu. V géne sa na jednom mieste opakuje rovnaká trojica písmen genetického kódu. U zdravých ľudí nebýva týchto opakovaní viac ako 26. Chybný gén vyzerá, ako keby sa "zajachtal", a trojica písmen sa v ňom opakuje viac ako štyridsaťkrát. Čím viackrát je trojica písmen genetického kódu zmnoženie, tým skorší býva nástup choroby. U zhruba každého dvanásteho pacienta sa prejaví choroba ešte pred dosiahnutím veku dvadsiatich rokov.
Podľa "zakoktaného" génu sa v organizme vyrába defektná bielkovina a tá devastuje nervový systém. Vnesenie "zdravého" génu v tomto prípade nepomôže, pretože to nezabráni tvorbe chybných molekúl huntingtinu.
Pacienti s Huntingtonovou chorobou jeden "zdravý" gén majú, pretože ho zdedili od jedného z rodičov. Druhý rodič im však odovzdal "zakoktaný" gén, a ten lekári nevedia umlčať. Deti počaté rodičom nesúcim "zakoktaný" gén pre huntingtin majú päťdesiatpercentnú šancu, že ochorenie zdedia.
Toxický proteín mizne
Nový liek Ionis-HTTRx vyvinutý kalifornskou biotechnologickou firmou Ionis Pharmaceuticals dokáže v tele pacientov znížiť množstvo toxickej molekuly huntingtinu, zatiaľ čo zdravú bielkovinu produkovanú podľa nepoškodeného génu ponecháva na pokoji. Jeho základom je jednoduchý reťazec deoxyribonukleovej kyseliny (DNA).
Bunky pacientov s Huntingtonovou chorobou si vyrábajú podľa svojich génov dva typy molekuly kyseliny ribonukleovej (RNA), ktorá následne slúži ako inštrukcia pre výrobu bielkoviny huntingtinu. Podľa zdravého génu sa vyrába normálna ribonukleová kyselina. Podľa "zakoktaného" génu sa tvoria abnormálny reťazec kyseliny ribonukleovej, a ten pomáha vzniknúť toxickej forme bielkoviny. Reťazec DNA z lieku IonisHTTRx sa prikladá len k abnormálnym reťazcom ribonukleovej kyseliny a nedovolí, aby boli použité na výrobu toxickej formy huntingtinu.
Tím Sarah Tabriziovej podrobil 46 pacientov v ranej fáze Huntingtonovej choroby testom, ktoré si kládli za cieľ overiť bezpečnosť celého postupu a odhaliť jeho prípadné nežiadúce vedľajšie efekty. Chorým mužom aj ženám z Británie, Nemecka a Kanady bol liek vpichnutý do miechového kanála. Lekári injekciu opakovali s mesačným odstupom celkom štyrikrát a zakaždým podávali pacientom vyššiu dávku. Produkcia toxického huntingtinu v tele chorých klesala úmerne množstvu podaného lieku.
Nádejné vyhliadky
"Prvýkrát nejaký liek znížil koncentrácie škodlivého proteínu v nervovom systéme a zároveň bol bezpečný a pacienti ho dobre znášali," konštatuje Sarah Tabriziová a dodáva: "Ide zrejme o najdôležitejší moment v histórii Huntingtonovej choroby od chvíle, kedy bol izolovaný gén pre toto ochorenie." Popredný britský neurológ John Hardy priznáva, že keby sa ho niekto pred piatimi rokmi opýtal, či IonisHTTRx môže fungovať, kategoricky by takúto možnosť zavrhol. "Fakt, že to funguje, je skutočne mimoriadny," uznáva Hardy.
Testy netrvali dosť dlho na to, aby lekári mohli pozorovať prípadné zlepšenie zdravotného stavu pacientov. K tomu budú potrebné ďalšie klinické skúšky. Chorí na ne nebudú dlho čakať, pretože švajčiarska farmaceutická firma Roche už zaplatila za licenciu na Ionis-HTTRx 45 miliónov dolárov, aby mohla rozbehnúť druhé kolo testov cielené na posúdenie efektov léčby.
Lego pre iné choroby
Výsledky prvej fázy klinických skúšok lieku Ionis-HTTRx nevyvolali nadšenie len u chorých s Huntingtonovou chorobou a ich blízkych. Chorôb vyvolaných rôzne "zakoktanými" génmi je oveľa viac a aj na nich by zrejme mohli zaberať lieky konštruované na rovnakom princípe. "Liek je ako stavebnica Lego. Môžeme ho zacieliť na tvorbu akéhokoľvek proteínu," vysvetľuje Ed Wild, ktorý podával liek IonisHTTRx pacientom s Huntingtonovou chorobou v prvom kole klinických skúšok.