V rozhovore pre MF DNES varoval, že dlhodobé pálenie záhy môže byť predzvesťou rakovinového bujnenia.
Predstava, že rúru prehĺtam, nie je práve lákavá. Vy ste niekedy vyšetrenie osobne zažil?
Raz, keď som bol ako mladý lekár na štúdiách vo Švajčiarsku. Mal som tam malý plat, tak som si privyrábal tým, že som slúžil ako pokusný králik pre rôzne štúdie. Pamätám si, že som napríklad robil štúdiu na lieky, ktoré boli na vysoký tlak. To som musel celý mesiac močiť do akejsi nádoby, takže som nemohol chodiť na normálny záchod a jedol som len neslané jedlo a k tomu bral tie lieky. Ale za to bol vcelku slušný zárobok. Rovnako tak som sa zúčastnil jednej štúdie na endoskopické vyšetrenie, takže tú osobnú skúsenosť - aspoň s vyšetrením žalúdka - mám.
Pomáha to lepšie sa vcítiť do pacienta, ktorého vyšetrujete?
Bolo to v roku 1993, tak to nie je práve čerstvé, a to negatívne som zabudol. Viem, že to nebolo vôbec hrozné, išlo o to, aby sa človek sústredil a nebál sa. Určite to nie je príjemné. Ale máme niektorých pacientov, zvlášť umelcov, ktorí si pred zákrokom radi dávajú injekciu s premedikáciou a potom hovoria, že je to najlepší panák, čo kedy dostali. Tým pádom si na nepríjemný zážitok ani nespomenú.
Nejaký "veselý koktail" pred výkonom sa dáva štandardne?
Nie je to pravidlom, ale keď si to pacient želá, tak pred vyšetrením žalúdka, teda gastroskopicky, aj pred vyšetrením čriev, čo je koloskopia, nejakú injekciu dostať môžu. Nepríjemnejšie je vyšetrenie žalúdka, pretože niektorí ľudia majú reflex na zvracanie. Vyšetrenie čreva zase môže bolieť, tam sa dáva injekcia kvôli bolesti. Platí však, že keď sa vyšetrenie robí dobre, často je takmer bezbolestné. Rozhodne by koloskopia nemala viesť k tomu, že by človek nejako trpel. Niektorí pacienti majú zlú skúsenosť, ale tam je podľa mňa dôvodom skôr technika prevedenia vyšetrenia.
Nie každý lekár to teda vie dobre?
Tak.
Endoskopia je momentálne jeden z najviac sa rozvíjajúcich odborov v medicíne. To asi neprišlo z ničoho nič.
Je to tak. História odboru sa píše od minulých storočí. Človek mal odjakživa chuť pozrieť sa dovnútra do tela, bez toho, aby porušil kožu. Pôvodne sa používali rôzne neohybné trubice, ktoré sa pchali do pažeráka a samozrejme boli nebezpečné - častou komplikáciou bolo prederavenie pažeráka. Okolo 50. rokov minulého storočia prišiel prvý ohybný endoskop, ktorého princíp bol založený na optických vláknach. Keď sa strčil do žalúdka alebo čreva, už nebol nebezpečný, pre pacienta to síce bolo nepríjemné, ale nehrozilo takéto riziko pretrhnutia stien orgánov. Išlo o začiatok éry, kedy táto metóda, zatiaľ len diagnostická, začala byť uprednostňovaná pred dovtedy dominujúcimi röntgenovými vyšetreniami žalúdka a čriev.
Čo všetko pomocou endoskopu vidíte dnes?
V osemdesiatych rokoch boli zostrojené videoendoskopy, prístroje podobné dnešným, keď lekár už nepozerá do tej rúry, ale na obrazovku a obraz sa spracováva digitálne. Odvtedy dovnútra vidíme veľmi dobre. Dnes už sme s novými prístrojmi schopní rozoznať aj jednotlivé bunky a vieme len pohľadom určiť, čo je rakovina a čo zápal. Pôvodne bol hlavný účel gastroskopie odhalenie vredovej choroby žalúdka a rakoviny tohto orgánu, čo bývali najčastejšie ochorenia zažívacieho ústrojenstva. Nie každý, koho bolel žalúdok, mal vred, pre diagnózu to teda bolo veľmi dôležité. Zaujímavé je, že vtedy, v 60. až 80. rokoch, bola rakovina žalúdka dominujúcim zhubným nádorom tráviaceho ústrojenstva. Dnes je toto ochorenie na ústupe.
Prečo?
Dôvodov je viac, v západnej populácii klesá výskyt žalúdočnej baktérie, ktorej hovoríme Helicobacter pylori. Predtým jej bolo infikovaných viac ako 90 percent ľudí, dnes ju má menej ako 50 percent populácie a u mladých ľudí to je len desať až pätnásť percent. Baktéria spôsobuje dve hlavné choroby: žalúdočné vredy a rakovinu žalúdka. My dnes túto baktériu vieme cielene liečiť a tiež jej výskyt poklesol vďaka antibiotikám. Zásadný vplyv má tiež lepšia hygiena a strava. Deti si umývajú ruky, čistia zuby a potraviny sú uchovávané tak, ako majú. Takže oboje, žalúdočné vredy aj rakovina žalúdka, nám idú dole, naopak rakovina pažeráka nám mieri strmo nahor.
Aké sú príčiny rakoviny pažeráka?
Existujú dva typy rakoviny pažeráka, u jedného z nich (tzv. adenokarcinóm) ide o jednu z najrýchlejšie rastúcich rakovín v západnom svete z hľadiska výskytu. Dôvodom je takzvaný reflux. Počet ľudí, ktorí majú problém s tým, že sa im vracia obsah žalúdka do pažeráka sa výrazne zvýšil. No a pažerák nemá rád agresívnu kyselinu a nemá rád žalúdočný obsah. Keď teda nefunguje dolný pažerákový zvierač, čo je taká záklopka, ktorá bráni návratu natráveného, tak vzniká refluxná choroba pažeráka. Tá sa najčastejšie prejaví pálením záhy. Pokiaľ niekoho páli záha dvakrát týždenne a napríklad už dvadsať rokov a pojedá jedlú sódu, tak ide o pacienta, ktorý je najviac ohrozený nádorom pažeráka a mal by rýchlo navštíviť lekára.
A prečo toľkým ľuďom prestáva fungovať pažeráková záklopka?
Dôvodov existuje viac, úlohu majú dedičné, hormonálne a ďalšie vplyvy. Podľa jednej z hypotéz, prečo refluxu pribúda, je práve úbytok tej žalúdočnej baktérie - Helicobacter. Kvôli tomu majú niektorí ľudia v žalúdku viac kyseliny a tým pádom u nich dochádza k refluxu. Táto hypotéza je sčasti potvrdená.
Takže v zásade jedna rakovina vytlačila inú?
Úplne nie - ten jeden typ rakoviny pažeráka (tzv. karcinóm dlaždicových buniek), ktorý prevažoval, je stabilný a nijako sa u nás nezvyšuje. Ten druhý typ (adenokarcinóm) v západnom svete dramaticky rastie. Iste na to má tiež vplyv rastúci výskyt obezity. Sme tučnejší a tučnejší. To tiež napomáha vracaniu natrávenej potravy a tekutín zo žalúdka do pažeráka. Kým spúšťačom karcinómu dlaždicových buniek je alkohol a fajčenie, druhý typ rakoviny pažeráka (adenokarcinóm) je spôsobený tým, že nefunguje pažeráková záklopka a obsah žalúdka sa vracia.
Nádor potom vzniká z buniek, ktoré v zdravom pažeráku nemajú čo robiť. Stane sa, že zdravé bunky z pažeráka zmiznú a sú nahradené bunkami žalúdočnými a črevnými. Pomocou endoskopu to vieme odhaliť. Hovorí sa tomu Barrettov pažerák a ten sa môže rozvinúť v rakovinu. Tento typ rakoviny pažeráka nám dnes ide prudko hore a v niektorých západných krajinách už dokonca prevažuje.
Ako je to u nás?
U nás je to zatiaľ pol napol. Ak bude trend pokračovať, rakovinu pažeráka budeme riešiť omnoho častejšie. Teraz je rakovina čreva desaťkrát častejšia, čoskoro ju však môžu zhubné nádory pažeráka dohnať. Pritom toto ochorenie vieme liečiť endoskopicky. Tu v IKEM sme už liečili 150 pacientov s včasným nádorom pažeráka a takmer všetci sú zdraví. Chirurgická operácia je oveľa rizikovejšia, takže ide o to zachytiť to včas a odstrániť pomocou endoskopu.
Bolí rakovina pažeráka?
Spočiatku sa vôbec neprejavuje a prichádza sa na ňu náhodou pri vyšetrení. Preto hovorím, že ľudia, ktorých často páli záha a trvá to dlho, by mali ísť k lekárovi. Tú refluxnú chorobu totiž vieme liečiť. Nebezpečné je brať na pálenie záhy dlhodobo jedlú sódu či iné antacidá. Tie totiž neliečia, len miernia príznaky.
Podceňovať prevenciu pri rakovine hrubého čreva sa naozaj nevypláca?
Áno, screeningové vyšetrenia majú zásadný význam, rovnako ako je tomu so skríningom prostaty, mamografickým vyšetrením prsníka a tak ďalej. Bohužiaľ zatiaľ neexistuje účinný preventívny program rakoviny pankreasu, aj keď aj tu sa objavujú prvé lastovičky - napríklad pacienti s cukrovkou druhého typu by mali so svojím lekárom konzultovať preventívne vyšetrenie pankreasu. Pri pažeráku máme zavedený program monitorovania pacientov s vyššie spomínaným Barretovým pažerákom.
Dokážete odhadnúť, kam sa endoskopia posunie v najbližších rokoch?
Pomocou endoskopie budeme určite schopní operovať a liečiť viac chorôb ako dnes, už teraz sa testuje veľa vecí. A myslím, že nás čaká robotizácia.
Myslíte, že lekára nahradí robot?
To nie, ale pribudnú poloautomatické prvky, možno budeme endoskop obsluhovať na diaľku. A do úplného budúcna si myslím, že nebudú fungovať tie endoskopy - rúry -, ako ich poznáme dnes, ale že budú vyvinuté malé kapsule s množstvom výbežkov, klieští a nožov na odber vzoriek. Pacient potom len prehltne kapsulu a lekár ju bude ovládať na diaľku.