Vedecká komunita sa v roku 1978 už chystala vyhlásiť víťazstvo nad pravými kiahňami, keď choroba zasadila svoju poslednú ranu. Doteraz nebojasneným spôsobom sa totiž začiatkom augusta 1978 nakazila 40-ročná fotografka Birminghamskej univerzity Janet Parkerová. O mesiac neskôr zomrela, píšu Lidovky.
Bol piatok 11. augusta 1978. Fotografka vedeckého inštitútu vo Veľkej Británii Janet Parkerová začala pociťovať symptómy vysoko nákazlivej choroby, ktorá v 20. storočí zabila minimálne 300 miliónov ľudí. Cítila slabosť, mala zvýšenú teplotu a jej koža bola precitlivelá.
O pár dní neskôr už mala na tele odpudivé červené fľaky. Tie jej doktor najskôr nesprávne diagnostikoval ako nepravé kiahne, v skutočnosti však išlo o ich podstatne nebezpečnejšiu formu.
V tej dobe pritom vládlo všeobecné presvedčenie, že vojna s pravými kiahňami je vyhratá. "Bolo to obrovské. Pravé kiahne mali byť vyhlásené za zničené, ľudia vedeli, že sa to chystá," komentuje prípad profesor Alasdair Geddes, ktorý pracoval na Birmighamskej univerzite.
"Tá choroba ľudí desila, panika nebola iba v Birminghame, panikárila celá vláda aj Svetová zdravotnícka organizácia. A to iba preto, že sa objavil ďalší prípad."
Keď prišla do nemocnice, už nevedela ani chodiť
Parkerová však od začiatku túto diagnózu spochybňovala. A to hlavne kvôli svojej matke: tá ju totiž presviedčala, že nepravé kiahne už prekonala v detstve a naviac, veľké fľaky na jej tele teraz vyzerali podstatne inak.
Keď sa jej stav nezlepšoval, o deväť dní ju hospitalizovali. Do nemocničnej izolácie sa dostala v stave, kedy už nebola schopná stáť bez pomoci. "Pamätám si, že vyzerala naozaj mizerne a mala hroznú vyrážku," opisuje Deborah Symmonsová, členka lekárskeho tímu, ktorý sa o Parkerovú v nemocnici staral.
Až vo chvíli, kedy Symmonsová Parkerovú vyšetrovala, sa zmienka o pravých kiahňach po prvýkrát dostala do ich poznámok. Z laboratória veľmi skoro prišlo potvrdenie - pravé kiahne, ktorá boli naposledy hlásené pred rokom v Somálsku.
Mesto bolo okamžite v centre pozornosti svetovej zdravotníckej komunity. "Veľmi, veľmi rýchlo nás objavili národné aj svetové médiá," hovorí Geddes. "Stala sa z toho zásadná celosvetová kauza. Na miesto prišli členovia Svetovej zdravotníckej organizácie. Zjavne sa veľmi báli."
Ako sa nakazila?
Geddes dodáva, že inkubačná doba pravých kiahní je pomerne dlhá - zhruba 12 dní. Nastalo obdobie stresu a čakania, či pribudnú ďalšie prípady. Rodina a blízki nakazenej fotografky okamžite dostali vakcínu a umiestnili ich do karantény. Jej rodičia a manžel museli absolvovať výsluch, ktorý sa snažil zistiť, kde sa Parkerová pohybovala a ako sa vôbec mohla nakaziť.
Parkerová pracovala ako fotografka výskumného tímu lekárskej fakulty Birminghamskej univerzity vo Veľkej Británii. Na fakutle existovalo malé laboratórium, ktoré sa zaoberalo vakcináciou pravých kiahní. Viedol ho profesor Henry Bedson, jeden z najuznávanejších virológov na svete. K jeho výskumu momentálne smerujú všetky teórie, ktoré sa snažia vysvetliť Parkerovej záhadnú nákazu.
Bedson Parkerovú sám diagnostikoval
Bedson spolu s Geddesom pracovali na Parkerovej diagnóze. V deň, keď ju hospitalizovali, spolu skúmali jej odbery, keď sa Bedson nad mikroskopom výrazne odmlčal.
"Povedal som mu - vidíš niečo, Henry?" opisuje Geddes. "A neodpovedal mi. Tak som ho opatrne posunul, aby som sa mohol pozrieť sám, a uvidel som útvary charakteristické pre kiahne."
Bedson bol zdesený. "Neboli takmer žiadne pochybnosti, že vírus nejako unikol z laboratória a infikoval Parkerovú," vysvetľuje. Na Bedsona sa okamžite zvalila vlna kritiky a neustále ho prenasledovali médiá.
Stav Parkerovej sa medzitým zhoršoval. Bola takmer slepá a začali jej kolabovať obličky. V nemocnici, kde ležala viac ako dva týždne, si choroba vyžiadala svoju prvú obeť, no nebola to pacientka.
Jej otec, 77-ročný Frederick zomrel na infarkt, pravdepodobne ho spôsobil stres z dcérinej choroby. Príčina jeho smrti sa nikdy nepotvrdila, pitva vzhľadom k možnému nakazeniu vysoko infekčným vírusom, nepripadala do úvahy.
Už na ďalší deň prišlo k ďalšej smrti - Bedson 6. septembra podľahol spoločenskému tlaku a vo svojom dome spáchal samovraždu.
Posledná obeť pravých kiahní na svete
Parkerová zomrela o necelý týždeň, 11. septembra 1978. Je to doteraz posledná obeť pravých kiahní, choroby, ktorá iba v 20. storočí zabila stovky mililónov ľudí.
Je pravdepodobné, že sa nakazila v laboratóriu, nie je však jasné, ako sa to stalo. Súdny proces Bedsona posmrtne očistil pre nedostatok dôkazov. Z Parkerovej sa stala mediálna mučeníčka a symbol konca boja s chorobou. Nakazila sa zrejme kontaktom s kontaminovanými laboratórnymi pomôckami alebo chorou osobou, pri ktorej však nákazu nezistili.
Istú dobu bola populárna aj teória, že sa infekcia rozšírila ventilačným systémom budovy. Ak by to bola pravda, ako je možné, že sa nenakazili ďalšie osoby?
"Prečo umrela, prečo choroba udrela tak tvrdo?" pýta sa Symmonsová. „Keď sme to nezistili pred 40 rokmi, momentálne to už neobjasníme."