V jadre Alzheimerovej choroby nájdeme odpad. Choroba veľmi zjednodušene povedané vzniká preto, že telo už nedokáže odbúravať z mozgu "nečistoty" vznikajúce v rámci bežných metabolických procesov, uvádza Technet.cz.
O liek proti tejto chorobe "z neporiadku" sa veda pokúša, čo chorobu objavila, zatiaľ však márne. Veľkým problémom je, že stále nie je k dispozícii úplne presvedčivý model vzniku a priebehu choroby. Vedomostí stále pribúda, ale jasno v tom, čo a ako by sa presne malo liečiť, úplne nie je.
Hoci teda pokrok nie je taký rýchly, ako by si všetci priali, je stále viditeľný. Ukazuje to aj výsledok bádania švédskych vedcov, uverejnený v júni tohto roku v časopise JAMA Neurology. Naznačuje, že sa snáď blíži doba, kedy bude konečne možné odhaľovať chorobu včas u veľkej časti pacientov.
Po stopách z krvi
Štúdia, pod ktorou je podpísaná skupina z niekoľkých švédskych pracovísk, prebiehala medzi rokmi 2009 a 2015 na zhruba tisícke účastníkov, u ktorých vedci sledovali rôzne biologické "stopy" rozvoja choroby.
Tým základným a už overeným spôsobom bola analýza mozgovomiechového moku, čo je dnes postup už pomerne spoľahlivý. V posledných rokoch sa rôznym tímom po svete darí nachádzať zaujímavé možné súvislosti medzi množstvom niektorých látok v tejto telovej tekutine a nástupom Alzheimerovej choroby. V niektorých prípadoch dokonca experti zachytili stopy choroby dlhé roky pred nástupom viditeľných prejavov.
Cerebrospinálny mok musia lekári odoberať pri nepríjemnom a tiež do istej miery nebezpečnom zákroku. Je to veľmi nepraktický diagnostický nástroj. Švédski vedci sa teda pokúšali dôjsť o krok ďalej a nájsť podobné signály aj v krvi. Získanie podobného výsledku z krvi je výrazne jednoduchšie, a takýto postup sa oveľa skôr môže stať súčasťou bežnej klinickej praxe.
Vzhľadom k tomu, že mozog a krvný obeh sú od seba dôkladne oddelené, je takmer nevyhnutné, že "signál" ochorenia v krvi bude veľmi nezreteľný a slabý. Doterajšie pokusy o nájdenie "stôp" choroby v krvi teda nemali príliš dobré závery - výsledky boli nespoľahlivé a nie príliš presvedčivé.
Prvý autor štúdie Sebastian Palmqvist a jeho kolegovia sa však domnievajú, že technický pokrok tento problém do značnej miery už vyriešil. Podľa nich sú novšie generácie krvných testov schopné pomerne spoľahlivo odhaliť práve aj v krvi postupné zvyšovanie množstva "odpadu", ktorý sa pacientom postupne usadzuje v mozgu a vo veľmi malom množstve potom preniká aj do krvi.
Výsledky ich štúdie naznačujú, že detekcia je taká spoľahlivá (presnosť bola cca 80 percent), aby sa tieto testy do značnej miery dali používať v praxi. Nie je to technicky o nič náročnejšie ako celá rada dnes používaných krvných testov a celý proces by teda mali zvládnuť aj bežné pracoviská.
Samozrejme, ide o prvý výsledok, ktorý je vždy nutné brať s istou rezervou - nikto nemôže vylúčiť, že išlo do istej miery o šťastie a náhodu. Aj preto by autori teraz výsledok radi overili v ešte väčšej klinickej štúdii, ktorá by mala zahŕňať tisícky pacientov.
A čo keď to budeme vedieť?
Krvný test by pre lekárov a výskumníkov bol veľmi cenným nástrojom pri ďalšom výskume prostriedkov proti Alzheimerovej chorobe. Nesmierne by zjednodušil napríklad sledovanie veľkých skupín pacientov, umožnil lepšie určiť ako a kedy sa choroba vyvíja, a tým zjednodušil ďalší výskum - avšak je jasné, že choroba nevylieči. Včasné rozpoznanie choroby úplne nezmení skutočnosť, že Alzheimerova choroba je neliečiteľnou chorobou s neradostnou prognózou.
Pacientom test v obmedzenej miere tiež môže pomôcť. Nielenže sa vďaka nemu môže znížiť počet zákrokov, napríklad aj odberov mozgovomiechového moku. Tiež sú dnes už k dispozícii lieky, ktoré aspoň v niektorých prípadoch priebeh choroby spomaľujú a zlepšujú kondíciu pacientovho mozgu. A existuje oprávnená nádej, že ak by lekári dokázali konečne chorobu diagnostikovať včas, môže byť účinok týchto prípravkov ešte výraznejší. Samozrejme, v niektorých prípadoch si môže pacient pomôcť sám, keď má možnosť a dokáže napríklad zmeniť životný štýl alebo do istej miery "cvičiť" mozog.
Ide o prípravky, ktoré napríklad zvyšujú počas choroby inak stále klesajúcu hladinu niektorých látok dôležitých pre prenos vzruchov medzi neurónmi. Bohužiaľ účinnosť týchto postupov stále nie je taká, ako by si lekári priali.
Vývoj liekov priamo proti prejavom ochorenia, teda prípravkov, ktoré by mozgu pomáhali "upratovať" nazhromaždené škodlivé látky, sa však nedarí. Klinické skúšky všetkých sľubných preparátov zatiaľ dopadli vždy negatívne. Skúsenosti sú také zlé, že veľké farmaceutické spoločnosti dnes k podobným látkam pristupujú veľmi opatrne a s rezervou, hoci komerčný potenciál podobných liekov je značný.
Výskumníci sa však nevzdávajú a stále pracujú na vývoji nových prípravkov alebo sa obmieňajú a menia niektoré staršie postupy. Napríklad spoločnosť Alzheon, ktorú spoluzakladal a dnes riadi Čech Martin Tolar, sa pokúša preraziť s preparátom ALZ-801, ktorý už raz pri skúškach na pacientoch neuspel. Firma dúfa v úspech vďaka tomu, že sa sústredí na "podmnožinu" pacientov, ktorí majú kvôli svojim genetickým vlohám menej výkonný "upratovací systém" v mozgu.