Diabetes mellitus, čiže cukrovka, je zložitá porucha látkovej premeny, ktorá sa prejavuje zvýšenou hladinou cukru v krvi. Kvôli celosvetovému rozšíreniu si vyslúžila pomenovanie epidémia tretieho tisícročia.
Táto choroba sa dá pomerne ľahko odhaliť a dnes už aj vcelku úspešne liečiť. Ale aj tak na komplikácie, ktoré vyvoláva, ročne zomierajú desaťtisíce ľudí. Ďalším tisícom pacientov cukrovka uzavrie drobné krvné cievy, a pripraví ich tak o zrak, nevratne poškodí obličky či srdce, ale môže viesť až k amputácii nôh.
Zmätená glukóza
Cukor glukóza, ktorý telo získava z potravy, je základným zdrojom energie pre všetky bunky. Po tele ho roznáša krv. Bunky si z nej odoberajú, koľko potrebujú. Nadbytočný cukor napríklad po výdatnom jedle sa ukladá do pečene a v krvi sa udržiava jeho stabilná hladina.
Diabetes mellitus je choroba, pri ktorej sa zvyšuje hladina cukru v krvi. Najdôležitejšiu úlohu pri tom zohráva hormón inzulín, ktorý si telo vyrába v pankrease. Práve inzulín „odomyká" vstup pre glukózu do všetkých buniek v tele. Keď je ho málo, alebo ho telo nedokáže účelne využiť, vzniká problém - cukrovka.
Medicína ju rozlišuje na dva typy
Diabetes 1. typu je menej častý, postihuje necelé percento populácie, býva spravidla dedičný a nedá sa ovplyvniť životným štýlom. Objavuje sa najčastejšie už u detí a mladých dospelých.
Vzniká, keď pankreas nevytvára dostatok inzulínu, takže v krvi je síce glukózy veľa, ale bunky hladujú, pretože sa do nich nedostane. Pri liečbe je teda nutné dodávať injekciami inzulín zvonku.
Oproti tomu diabetes 2. typu je omnoho častejší. Postihuje osem percent populácie - dospelých ľudí, často s nadváhou. V tomto prípade telo prestáva na inzulín reagovať. Aj keď ho pankreas vytvára, bunky na neho dostatočne nereagujú a neprijímajú potom dostatok glukózy z krvi.
Telo preto hlási mozgu nedostatok glukózy v bunkách a núti ho k produkcii ďalšieho a ďalšieho inzulínu, až sa bunky v pankrease vyčerpajú, takže inzulínu je aj v tomto prípade nakoniec málo.
Niektorí odborníci, napríklad profesor Štěpán Svačina zo 3. internej kliniky 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe, dokonca spochybňujú, že by sa mala cukrovka 1. a 2. typu považovať všeobecne za jednu chorobu, pretože jej príčiny i spôsoby liečby sa značne líšia.
Ako spoznať choré dieťa
Diabetes 1. typu je zákerný v tom, že postihuje aj najmenšie deti, u ktorých by to rodič ani nečakal. „Medzi hlavné príznaky u pacientov patria nadmerný smäd, časté močenie spojené u malých detí s nočným pomočovaním, neobjasnená zvýšená únava. Tiež častejšie bojujú s infekciami a pomalšie sa im hoja rany,“ popisuje pre Lidovky.cz lekár Marek Antoš z pražskej laboratória Synlab.
Aby ste u detí rozpoznali cukrovku, starostlivo sledujte ich potrebu pitia a močenia. So zvýšenou hladinou cukru v krvi totiž obličky produkujú oveľa viac moču a organizmus si žiada častejšie doplňovanie tekutín. Deti, ktoré už prestali používať plienku, sa môžu začať znovu pomočovať. U dojčiat môže byť moč lepkavý a svetlo žltý.
Ďalšími pozorovateľnými príznakmi sú ubúdanie či priberanie na váhe, únava alebo opakované kožné infekcie a plesne. Ak tieto príznaky spozorujete, priveďte dieťa čo najskôr k lekárovi.
„Ak zostáva tento stav nerozpoznaný po dlhšiu dobu, choré dieťa môže náhle upadnúť do bezvedomia a ocitnúť sa v bezprostrednom ohrození života. Výnimkou nie je ani poškodenie zraku, obličiek alebo cievneho systému,“ varuje doktor Antoš.
Ohrozujeme sa hlavne sami
V prípade diabetu 1. typu má disponovaný človek vysokú pravdepodobnosť, že ochorie. Oproti tomu diabetes 2. typu je do veľkej miery v našich rukách. Výrazne k nemu napomáha nedostatok pohybu a obezita. Cukrovka 2. typu postihuje zvyčajne osoby staršie ako 45 rokov, ktoré zaťažujú telo nezdravým spôsobom života.
Mnohým ľudí s nadváhou pomôže, keď sa im podarí schudnúť. Často sa tým začínajúca cukrovka vylieči. Ak nestačí diéta, dá sa skúsiť liečenie tabletkami, ktoré zvýšia vnímavosť buniek voči inzulínu, alebo posilní vytváranie inzulínu v tele.
Až keď ani toto nepomôže, nasadzujú lekári aj u diabetu 2. typu liečenia inzulínom. Až tak ďaleko sa však nie je nutné dostať. Začínajúca cukrovka je zradná, choroba postupuje plazivo a vôbec nebolí.
Veľa ľudí vôbec nevie, akú má vlastne hladinu cukru v krvi. Nepodstupujú totiž u svojho praktického lekára preventívne vyšetrenie, pri ktorom sa táto hladina meria - hovorí sa tomu glykémia.
Takto by mohli včas zistiť, že sa u nich už prejavuje takzvaný prediabetes, keď ešte nie je diagnostikovaná cukrovka, ale riziko jej vypuknutia je vysoké. V tomto prípade lekár odporučí diétu, prípadne predpíše miernejšie typy liekov, ktoré napomáhajú vstrebávaniu cukru z krvi. V horšom prípade už cukrovka vypukla a treba ju okamžite liečiť.
Sledovanie budúcich mamičiek
Špecifickou skupinou pacientov s diabetom sú tehotné ženy. Ochorenie u nich môžu spustiť genetické predispozície, tehotenské hormóny, vyšší vek matky, obezita alebo vysoký krvný tlak.
Vyššia hladina cukru predstavuje riziko pre matku aj pre plod, ktorého pankreas začne v tejto situácii produkovať viac inzulínu na jeho odbúranie. Navyše taký plod nadobúda na veľkosti, čo môže komplikovať pôrod. Narodené deti potom bývajú náchylnejšie k obezite alebo cukrovke.
„U všetkých tehotných žien preto lekári štandardne ordinujú vyšetrenia koncentrácie glukózy,“ uvádza lekár Petr Podroužek z EUC Laboratórií v Prahe.
Tehotenská cukrovka, na rozdiel od tých ostatných, vo väčšine prípadov okamžite po pôrode zmizne. Avšak žena má potom vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nej objaví diabetes 2. typu, takže by mala chodiť na kontroly k lekárovi a vyhýbať sa nadváhe.