Desíme sa rakoviny, mŕtvice či infarktu. Pritom je takmer isté, že väčšina z nás zomrie inak: na infekciu, pravdepodobne bakteriálnu. Neustále totiž pribúdajú mikróby, ktoré odolávajú aj tým najúčinnejším antibiotikám. Podľa odhadov Európskej únie je v súčasnosti obeťou takzvanej antibiotickej rezistencie 33-tisíc Európanov ročne.
No ak bude vývin postupovať rovnakým tempom ako doteraz, v roku 2050 bude mať na svedomí až štyridsať percent úmrtí. A stane sa tak najčastejšou príčinou smrti vôbec.
Hoci svet toto opätovné obrátenie rolí zaskočilo, v skutočnosti ho predvídal už samotný otec antibiotík, Alexander Fleming. Keď si v roku 1945 preberal Nobelovu cenu za objav penicilínu, vo svojom prejave prorokoval, že jeho revolučný liek budú ľudia užívať neopatrne a schopnosť antibiotika zabíjať baktérie zoslabne.
Mikróby budú často čeliť menšiemu než smrteľnému množstvo lieku a nakoniec si proti nemu vytvoria odolnosť. Žiaľ, nemýlil sa. Štúdie uvádzajú, že tridsať až päťdesiat percent antibiotík je používaných nesprávne: nevhodný výber antibiotika, nevhodná indikácia, dávka, dávkový interval či dĺžka liečby.
A tým azda najväčším prehreškom, ktorého sa voči antibiotikám dopúšťame, je ich nadužívanie. My, Slováci, sme naň zvlášť experti. Spotrebu antibiotík máme v prepočte na tisíc obyvateľov dvojnásobne vyššiu ako napríklad Švédsko.
Diagnóza: superbaktéria
Klebsiella pneumoniae, Escherichia coli, Pseudomonas aeruginosa, Acinetobacter spp. Tieto názvy si dobre zapamätajte, s najväčšou pravdepodobnosťou o ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.