V čase, keď počet nakazených koronavírusom po celom svete prekonal 2,2 milióna a na následky nákazy zomrelo viac ako 150-tisíc ľudí, lekári a odborníci sa naďalej snažia pochopiť, čo presne choroba COVID-19 v tele spôsobuje.
Hoci totiž vírus zasahuje predovšetkým pľúca, vedci upozorňujú na to, že odtiaľ sa môže infekcia rozšíriť prakticky do celého tela, uvádzajú Lidovky.cz.
Dychberúca nespútanosť vírusu
„Tá choroba môže zaútočiť na takmer akýkoľvek orgán v ľudskom tele s devastujúcimi následkami,“ uviedol kardiológ Harlan Krumholz z prestížnej univerzity Yale. „Nespútanosť vírusu je dychberúca a pokorujúca,“ dodal Krumholz pre magazín Science.
Jedným z veľkých otáznikov je nedávno objavená tendencia koronavírusu vytvárať v tele krvné zrazeniny, ktoré môžu viesť k zhoršeniu zdravotného stavu.
Ďalším kľúčovým problémom môže byť okrem iného tiež prehnaná reakcia organizmu na prítomnosť vírusu, takže niektorí odborníci tvrdia, že by paradoxne mohol pomôcť liek, ktorý by potláčal obranyschopnosť.
Taktiež ľudia v ťažkých prípadoch často majú podľa lekárov nízku hladinu kyslíka v krvi, ale napriek tomu nelapajú po dychu.
„Systematický prístup k celému problému by mohol byť užitočný, pretože potrebujeme prísť so skutočne účinnou liečbou,“ povedala pľúcna intenzivistka Nilam Mangalmurtiová z nemocnice pri Univerzite Pensylvánia.
Magazín Science sa pokúsil naznačiť, ako presne vírus v tele funguje, hoci podľa autorov sa nedá v tejto chvíli vytvoriť jeden ucelený obraz. Kľúčové je podľa nich odhaliť, ako choroba pôsobí v tele tých asi piatich percent pacientov, ktorí ochorejú kriticky.
V tejto dobe vychádza zhruba niekoľko stoviek štúdií týždenne, ale niektoré z nich môžu byť irelevantné a aj preto je ťažké dať dohromady jednu presnú hypotézu.
„Musíme mať aj naďalej veľmi otvorenú myseľ a sledovať, ako sa choroba šíri,“ uviedla Nancy Reauová, ktorá sa zameriava na transplantácie pečene a v posledných týždňoch sa venovala predovšetkým pacientom s chorobou COVID-19. „Stále sa učíme,“ dodala.
Nákaza začína
Keď infikovaná osoba vylúči kvapôčky a niekto ich vdýchne, vstúpi do organizmu nový koronavírus, nazvaný SARS-CoV-2. Usadzuje sa hneď v časti nosa, ktorá je bohatá na takzvaný angiotenzín - konvertujúci enzým, ktorý v tele pomáha regulovať krvný tlak.
Podľa vedcov z inštitútu Wellcome Sanger vírus potrebuje tento receptor, aby vstúpil do bunky. Akonáhle sa raz dostane dovnútra, začne využívať mechanizmus tejto bunky a začne sa vo veľkom replikovať.
Ako sa vírus množí, môže nakazená osoba vylučovať jeho veľké množstvo a je teda prudko infekčná. Ide predovšetkým o prvý týždeň, kedy sa vírus v tele "udomácňuje".
V túto dobu môže ísť o asymptomatický priebeh nákazy. Je ale tiež možné, že sa u nakazeného rozvinie niekoľko príznakov vrátane suchého kašľa, horúčky, straty čuchu a chuti či bolesti hlavy a celého tela.
V tejto chvíli je pre organizmus kľúčové, či sa do boja s vírusom postaví imunitný systém. Ak sa tak nestane (alebo reakcia nie je dostatočná), prejde vírus skrz priedušnicu a zaútočí na pľúca, čo môže byť smrtiace.
Tenšie, vzdialenejšie časti "pľúcneho stromu" sa nazývajú pľúcne mechúriky, ktoré sú lemované jedinou vrstvou buniek, ktoré sú tiež bohaté na spomínaný enzým angiotenzín.
V normálnom, koronavírusom nezasiahnutom organizme, sa kyslík dostane z pľúcnych mechúrikov do kapilár, jemných ciev, ktoré spájajú žily a tepny. Tie by mali odvádzať krv obohatenú o kyslík do zvyšku tela. Ale boj s nákazou rozhodí celou odovzdávku kyslíka.
Biele krvinky, ktoré s vírusom bojujú "v prvej línii" vytvárajú protizápalové molekuly zvané chemokiny, ktoré do "boja" povolajú ďalšie imunitné bunky, ktoré zamerajú a zničia vírusom infikované bunky. Tento proces za sebou necháva spleť mŕtvych buniek, ktoré vytvárajú hnis.
Základné príznaky patológie pneumónie sú kašeľ, horúčka a rýchle a plytké dýchanie. Niektorí pacienti nepotrebujú žiadnu väčšiu dýchaciu podporu a uzdravia sa.
U iných sa ale priebeh choroby zhorší, často z ničoho nič, a rozvinie sa u nich syndróm akútnej respiračnej tiesne (ARDS). Úroveň kyslíka v krvi týchto pacientov klesá a dýchanie je pre nich ešte náročnejšie.
Na röntgenových prístrojov a počítačových tomografoch majú títo ľudia pľúca plné bielej hmoty na miestach, kde by mal byť vzduch. V takýchto prípadoch ľudia potrebujú takmer vždy pľúcne ventilátory, ktoré im pomôžu dýchať. Mnoho z nich taký priebeh neprežije.
Pitvy zvyčajne ukazujú, že pľúcne mechúriky obetí boli upchaté tekutinou, bielymi krvinkami, hlienom a schránkami odumretých pľúcnych buniek.
Niektorí klinickí lekári majú podozrenie, že hnacou silou zhoršenia stavu u ťažko chorých pacientov je takzvaná cytokínová búrka - teda veľmi prehnaná reakcia imunitného systému.
Cytokíny sú chemické signálne molekuly, ktoré by normálne mali mať na starosti správnu odpoveď imunitného systému.
Ale pri tejto "búrke" stúpajú hladiny určitých cytokínov omnoho viac, než by bolo potrebné a imunitné bunky zaútočia aj na zdravé tkanivá. To môže okrem iného viesť k poklesu krvného tlaku, tvorbe zrazenín a nakoniec aj k finálnemu zlyhaniu orgánov.
„Skutočná vážnosť a úmrtnosť tejto choroby je zrejme daná práve neprimeranou odpoveďou imunitného systému na výskyt vírusu v tele,“ uviedol pulmonológ Jamie Garfield, ktorý sa o pacientov s COVID-19 stará v Temple University Hospital.
Útok na srdce
Ako skutočne vírus útočí na srdce je podľa magazínu Science záhadou. Napriek tomu však mnohé štúdie ukazujú, že sa jedná o pomerne bežné poškodenie, ktoré infekcie v tele vytvára.
Štúdia vykonaná na 416 pacientoch z čínskeho Wu-chan, ktorý bol prvým epicentrom nákazy, ukázala, že zhruba 20 percent hospitalizovaných ľudí vykazovalo problémy so srdcom spôsobené koronavírusonm.
Iná štúdia ukázala, že 44 percent pacientov zo 36, ktorých prijali vo wuchanskej nemocnici na jednotku intenzívnej starostlivosti trpeli kvôli koronavírusu srdcovou arytmiou.
Vírus zrejme poškodzuje aj krv ako takú a jej obeh v tele. Zo 184 pacientov s koronavírusom na jednotke intenzívnej starostlivosti v jednej z holandských nemocníc malo približne 38 percent problém so zrážanlivosťou krvi a tretina z nich už mala pomerne závažné krvné zrazeniny.
Tie sa môžu následne rozpadnúť a uložiť sa v pľúcach, kde môžu zablokovať vitálne tepny - čo vedie k stavu známemu ako pľúcna embólia. Zrazeniny sa tiež môžu usadiť v mozgu a spôsobiť mŕtvicu.
„Čím viac na to pozeráme, tým pravdepodobnejšie nám pripadá, že práve krvné zrazeniny sú kľúčovým faktorom pri vážnom a smrtiacim priebehu choroby,“ uviedol Behnood Bikdeli, odborník na kardiovaskulárnu medicínu zo zdravotného centra Kolumbijskej univerzity.
Infekcia môže tiež viesť k zúženiu ciev. Objavujú sa tiež správy o ischémii v prstoch na rukách a nohách, zníženiu prietoku krvi, ktoré môže viesť k opuchom či odumretiu tkaniva.
Zúženie ciev môže byť vysvetlením vyššie uvedeného javu, ktorý vykazujú pacienti s pneumóniou spôsobenou chorobou COVID-19. Pacienti, ktorí majú nízku úroveň kyslíka v krvi, napriek tomu nelapajú po dychu.
V nejakej fáze choroby zrejme vírus narúša jemnú rovnováhu medzi hormónami, ktoré regulujú krvný tlak, a upchávajú cievy, ktoré vedú do pľúc. Takže absorpcii kyslíka v tele zrejme môžu brániť skôr zúžené cievy než upchaté pľúcne komôrky.
„Podľa jednej z teórií vírus ovplyvňuje celý krvný obeh, preto vidíme tieto naozaj nízke hladiny kyslíka,“ uviedol Joseph Levitt, ktorý pracuje na jednotke pľúcnej intenzívnej starostlivosti na fakulte medicíny na univerzite Stanford.
Niekoľko bojových polí
Po celom svete médiá hovoria o nedostatku pľúcnych ventilátorov. Nedávno jeden dokonca v Británii darovala aj rodina zosnulého svetoznámeho vedca Stephena Hawkinga.
Oveľa menej (ak vôbec) sa hovorí o inom nedostatkovom vybavení - prístrojoch na dialýzu. „Ak ľudia nezomrú na zlyhanie pľúc, väčšinou zomrú na zlyhanie obličiek,“ uviedla neurologička Jennifer Fronterová z Univerzity New York, ktorá má za sebou starostlivosť o tisíce pacientov s COVID-19.
Nemocnica, v ktorej Fronterová pracuje, teraz navrhuje dialyzačný protokol pre rôzne prístroje kvôli podpore budúcich pacientov. Podľa niektorých informácií sú obličky ďalším cieľom koronavírusu preto, že obsahujú veľké množstvo spomínaného angiotenzínu.
Jedna pripravovaná štúdia ukazuje, že 27 percent z 85 pacientov hospitalizovaných vo Wu-chane prešlo zlyhaním obličiek. Iná štúdia hovorí o 59 percentách zo 200 pacientov, ktorí mali v moči bielkoviny a 44 percent pacientov malo v moči krv. Obe štatistiky naznačujú poškodenie obličiek. Závery uvádzajú, že ľudia s akútnym poškodením obličiek majú päťkrát menšiu šancu nákazu prežiť.
„Pľúca sú primárne bojové pole. Ale časť vírusových buniek zrejme útočí na obličky. A ako v skutočnej bitke, ak sú obe miesta takmer rovnakou silou zasiahnuté naraz, stav oboch miest - v tomto prípade orgánov, sa zhoršuje,“ uviedol neurovedec Chung-po Ťia z Čínskej akadémie vied.
Napadnutie mozgu
Ďalšie symptómy, ktoré chorobu COVID-19 spôsobujú, sú zamerané na mozog a centrálnu nervovú sústavu (CNS). Neurologička Jennifer Fronterová uviedla, že v nemocnici, v ktorej pracuje, príde k neurológom do starostlivosti päť až desať percent pacientov.
Podľa nej je však počet ľudí s napadnutým mozgom výrazne podceňovaný. Problém podľa nej je, že mnoho ľudí je pod sedatívami na pľúcnych ventilátoroch, takže potenciálne poškodenie mozgu sa tak nedá spoznať.
Fronterová opísala pacientov s encefalitídou, opuchmi mozgu, záchvatmi alebo prehnanými reakciami sympatických nervov, ktoré provokujú symptómy podobné záchvatom a často sa objavujú po traumatickom zranení mozgu.
Niektorí ľudia s koronavírusom krátko strácajú vedomie, iní majú aj mŕtvice. Veľa pacientov tiež nahlásilo stratu čuchu či chute. Fronterová a ďalší neurológovia teraz skúmajú, či vírus neochromuje tiež reflex mozgového kmeňa, ktorý sníma nedostatok kyslíka v tele.
Mohlo by ísť o ďalšie vysvetlenie už niekoľkokrát spomínaného problému, kedy pacient aj napriek nedostatku kyslíka v krvi stále nelapá po dychu.
Angiotenzín je prítomný v mozgovej kôre i kmeni, uviedol Robert Stevens, ktorý pracuje na jednotke intenzívnej starostlivosti na nemocnicu Johnsa Hopkinsa. Zatiaľ ale podľa neho nie je známe, ako sa vírus dostáva do mozgu, kde by sa mohol stretnúť práve s kľúčovými receptormi.
Pripomína však, že koronavírus, ktorý vyvolal pred rokmi epidémiu choroby SARS (ťažký akútny respiračný syndróm), takisto útočil na mozog a mohol v niektorých prípadoch vyvolať aj encefalitídu.
Prípadová štúdia zo začiatku apríla uviedla, že lekári našli stopy koronavírusu v mozgovomiešnom moku pacienta, u ktorého sa rozvinula meningitída a encefalitída.
To by znamenalo, že vírus napáda aj centrálnu nervovú sústavu. Ako už bolo spomenuté vyššie, v mozgu sa tiež môžu tvoriť krvné zrazeniny, ktoré môžu viesť k mŕtvici.
Črevá ako ďalšie bojové pole
Na začiatku apríla sa žena z amerického štátu Michigan vrátila z cesty po rieke Níl v Egypte s hnačkou, vracaním a bolesťou brucha.
Hoci sa lekári najprv domnievali, že by mohlo ísť len o bežnú nákazu napríklad salmonelou, keď sa u ženy objavil aj kašeľ, nechali ju otestovať na koronavírus. Test vyšiel pozitívne.
Jej prípad potvrdzuje zvyšujúce sa obavy lekárov, že sa COVID-19 môže dostať aj do spodného tráviaceho traktu vrátane čriev. Nový koronavírus bol objavený v zhruba 53 percentách vzoriek stolice pacientov. Stopy vírusu navyše vraj čínski výskumníci objavili aj v žalúdočných či rektálnych bunkách.
Posledné výskumy ukazujú, že priemerne dvadsať percent pacientov s koronavírusom zažíva hnačky alebo iné problémy spojené s narušením tráviaceho traktu. Tieto príznaky pritom nie sú na zozname symptómov COVID-19, ktorý zostavilo americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).
Vďaka tomu lekári podľa Brennana Spigele zo zdravotníckeho centra v Los Angeles mohli niektoré prípady prejsť bez povšimnutia. „Ak máte horúčku a hnačku, nebudete na koronavírus testovaní,“ uviedol Douglas Corley, ktorý pracuje pre magazín Gastroenterology.
Prítomnosť vírusu v tráviacom trakte prináša znepokojivú možnosť, že by sa koronavírus mohol šíriť aj cez výkaly. Zatiaľ ale nie je jasné, či stolica skutočne obsahuje vírus v plnej sile, teda infekčnej alebo iba jeho RNA a bielkoviny.
„Zatiaľ nemáme dôkaz, že by bol prenos skrz výkaly niečím, čoho by sme sa mali báť,“ uviedol expert na koronavírusy Stanley Perlman z Univerzity v Iowe. CDC uviedlo, že vzhľadom na skúsenosti so SARS a ďalšími príbuznými koronavírusmi zrejme nie je pravdepodobné, že by sa choroba šírila pomocou výkalov.
Všetky tieto problémy zďaleka nie sú jedinými, ktoré po sebe koronavírus môže v tele zanechať či priamo spôsobiť. Tretina hospitalizovaných pacientov napríklad zažíva zápal spojiviek, iné štúdie hovoria o poškodení pečene či žlčníka.
Magazín Science na základe niekoľkých zdrojov uvádza, že poškodenie pečene je zrejme spojené s celkovým vyčerpaním organizmu, než že by išlo o priamy dôsledok šírenia infekcie v tele.
Koronavírus a COVID - 19
- Mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Aktuálne informácie o koronavíruse
- Interaktívna mapa koronavírusu vo svete
- Všetko dôležité o ochorení COVID 19