Podľa českého Štátneho zdravotného ústavu patrí medzi hlavné príznaky ochorenia COVID-19 horúčka, kašeľ, sťažené dýchanie, bolesť svalov a únava, niekedy sa opisuje aj strata čuchu a chuti. Kašeľ je ale badateľný najviac.
Avšak máme apríl, takže počet aktívnych alergénov závratne stúpa. To sa môže prejavovať pokašliavaním, uvádzajú Lidovky.cz.
A nezabúdajme, že za štandardných okolností by väčšinu z nás trápila nejaká viróza, nádcha a práve kašeľ. Tie ale nie sú dôvodom na home-office ako COVID-19.
Chrípka a COVID-19
Podľa lekára Jiřího Vlčka z pľúcnej ambulancie II. internej kliniky Fakultnej nemocnice u svätej Anny v Brne býva začiatkom jari zvýšený výskyt respiračných vírusových ochorení bežný.
Postihujú väčšinou horné dýchacie cesty, majú ľahší priebeh a môžu sa zaobísť bez teplôt alebo s mierne zvýšenými teplotami.
„Oproti tomu chrípka je vírusové, vysoko nákazlivé ochorenie, spôsobené influenza vírusmi A, B, C s inkubačnou dobou 18 až 24 hodín. Ochorenie vzniká z plného zdravia, pacient má suchý kašeľ, väčšinou bez nádchy, s horúčkami, bolesťami hlavy, svalov a kĺbov. Chrípka môže byť komplikovaná vírusovým zápalom pľúc, bakteriálnou superinfekciou so závažnými dýchacími komplikáciami,“ vysvetľuje doktor.
Okrem bezpríznakovej inkubačnej doby, ktorá je u COVID-19 dlhšia, až 14 dní, sa príznaky s chrípkou môžu zhodovať, ale môžu prebiehať aj ako ľahký katar dýchacích ciest.
Čo sa týka kašľa, ten je v prípade koronavírusu aj chrípky popisovaný vo väčšine prípadov ako suchý a dráždivý.
Ako sa vyznať v kašli
Ľahké zápalové prejavy horných dýchacích ciest vírusového pôvodu sa podľa Jiřího Vlcka prejavujú nádchou, bolesťou v krku, suchým kašľom, zvýšenými teplotami.
„Pokiaľ ale kašeľ trvá dlhšie, je narastajúcej intenzity, frekvencie, mení svoj charakter, zvyšuje sa zahlienenie, vykašliavané spútum má hnisavý charakter a sú vysoké teploty, je nutná najprv konzultácia praktického lekára a podľa jeho zvážení potom aj návšteva špecialistu,“ zdôrazňuje doktor Vlček.
Príčinou zhoršenia kašľa môže byť bakteriálna komplikácia vírusového ochorenia: zápal priedušiek, zápal pľúc a pohrudnice.
Krátkodobý, intenzívny kašeľ by sa nikdy nemal podceňovať, aby sa nekomplikoval a nestal sa dlhotrvajúcim. Zvlášť dlhodobý kašeľ vyžaduje podrobné vyšetrenie a stanovenie príčiny.
Ako sa brániť
Kašeľ je obranný reflex, expulzívny zvuk vznikajúci tlakom vzduchu proti hlasivkám. „Jeho účelom je hlavne zabrániť vdýchnutie cudzieho materiálu alebo zbavovať sa výlučkov z dýchacích ciest. Je sprevádzaný okrem iného samočistiacimi pochodmi sliznice dýchacích ciest s odstraňovaním prebytočného hlienu kmitaním riasiniek na povrchu sliznice. Telo teda udržuje voľné dýchacie cesty a snaží sa z nich odstrániť všetko škodlivé,“ popisuje Vlček.
Ak máme trochu zvýšenú teplotu, kašleme, smrkáte a nie je nám práve do spevu, platí za normálnych okolností to, čo platí dnes všeobecne, teda zostať doma, vyhýbať sa miestam s veľkou koncentráciou ľudí, používať rúško.
Mali by sme liečiť symptómy ochorenia - horúčku a kašeľ - príslušnými liekmi a posilňovať imunitu vitamíny, piť dostatok tekutín, veľa odpočívať, spať.
„Chorý je pre svoje okolie infekčne nebezpečný už pred vypuknutím choroby a samozrejme potom pri plne vyvinutých symptómoch. Pokiaľ má predpísané antibiotiká, mal by zostať doma po dobu ich užívania,“ dodáva doktor Vlček.
Ako vyberať lieky
Kašeľ je strážcom pľúc. Netreba ho podľa doktora Vlčka tlmiť, keď pomáha. Musíme ho ale tlmiť alebo úplne odstrániť, keď nepomáha či škodí. A podporujeme ho, keď je slabý.
„Ak si chorý zvládne pomôcť sám, mal by si vhodný liek vybrať podľa typu kašľa po porade s lekárnikom. U chronických pacientov, ktorí berú viac liekov, je konzultácia s lekárnikom či ošetrujúcim lekárom nutná kvôli interakcii liekov a vyššiemu riziku možných vedľajších účinkov. U chorých s vredovou chorobou žalúdka a liekovými alergiami treba dávať pozor pri užití aspirínu či brufenu. Paralen je vhodnejší, ale v primeranom dávkovaní,“ uzatvára Jiří Vlček.