Našťastie, doslova v tieto dni dochádza na poli podžalúdkovej žľazy k významným objavom. Čo zachráni náš pankreas?
Znie archaicky, vznešene, dokonca poeticky. Názov žľazy ukrytej hlboko v bruchu medzi žalúdkom a chrbticou by sa dobre vynímal aj na obale básnickej zbierky.
Slovo pankreas bolo populárne už za čias Aristotela a dokázateľne ho používal aj grécky filozof osobne. Samotný orgán svet spoznal až približne dvadsať rokov po jeho smrti – vďaka Herophilovi z Chalcedónu.
A museli prejsť ešte ďalšie štyri storočia, kým termín pankreas s touto podivuhodnou žľazou „splynuli v jedno“.
Určite by bolo zaujímavé bádať, prečo k tomuto spojeniu došlo a čo pojem, v ktorom počuť ozvenu významov „všetko“ a „tvoriť“ znamenal predtým. Pravda je však taká, že v súvislosti s pankreasom nás v 21. storočí trápia oveľa akútnejšie problémy.
V galérii nájdete rizikové faktory pre vznik rakoviny pankreasu:
Hlboko ukrytý
Svojou stavbou je podobný slinným žľazám – aj preto sa po starom nazýva slinivka brušná – a z väčšej časti sa skrýva za žalúdkom.
Je to vyslovene malý orgán, u dospelého jedinca meria zhruba pätnásť centimetrov, napriek tomu plní v organizme hneď dve úlohy: jednak produkuje veľmi silné tráviace enzýmy potrebné na úplné rozloženie potravy na jednotlivé živiny (cukry, bielkoviny, tuky) a jednak vytvára hormóny inzulín a glukagón, ktoré majú na starosti správne hospodárenie s hladinou krvného cukru v tele.
Len čo vložíme jedlo do úst, začne pankreas vyrábať bezfarebnú zásaditú pankreatickú šťavu. Langerhansove ostrovčeky, čo sú krvou bohato zásobené zhluky buniek, ktorých je v pankrease okolo milióna, sa skladajú z buniek B, vytvárajúcich inzulín, a buniek A, ktorých p...
Zostáva vám 85% na dočítanie.