Sú riečiskom, cez ktoré nám do tela prúdi všetko dôležité – krv, kyslík, živiny. Napriek tomu sa k nim správame neraz macošsky. Ničíme ich stresom, zlou stravou, nedostatkom pohybu.
A ony držia. Nebolia. Až kým nie je neskoro. Ako zistiť, že vašim cievam hrozí nebezpečenstvo? A ako si ich „vyčistiť“ aj bez liekov?
Takmer stotisíc kilometrov. Dĺžka, čo by takmer dvakrát obkrútila zemeguľu. A predsa sa sprace do niekoľkých desiatok kilogramov živej váhy, ktorú nosíme v tele.
Reč je o cievach – tepnách, žilách, vlásočniciach, jednoducho o obehovom systéme, ktorý náš organizmus udržiava v chode. Denne sa ním hore-dolu „popremáva niekoľko“ litrov krvi.
Bez nej a bez účinného komplexu tohto „minipotrubného“ systému by sme prežili sotva niekoľko minút. A predsa mu obvykle nevenujeme priveľa pozornosti.
Ony sa tie naše cievy totiž ani veľmi neohlasujú. Do poslednej chvíle sa snažia neotravovať nás. Žiaľ, keď dajú o sebe vedieť, následky môžu byť vážne. Nezriedka fatálne.
Čím ich najviac ničíme a čím nám to potom oplácajú? Ponorme sa do krvného riečišťa a rozhliadnime sa okolo.
Tepny verzus žily
Na začiatok si dajme pre lepšiu predstavu trochu anatómie. Všetky naše cievy majú tvar väčších či menších rúrok, ktorých šírka siaha od dva a pol centimetra (takou sa môže pochváliť napríklad aorta) až po mikroskopické rozmery drobných vlásočníc.
Ich steny sa skladajú z troch vrstiev. Vnútorná, takzvaná endotelová, je dokonale hladká, aby zabezpečila rýchly a bezproblémový „sklz“ pre prúd krvi.
Túto vrstvu obopína ďalšia tvorená kruhovito a špirálovito usporiadanou svalovinou – jej úlohou je pomáhať transportovať krv do srdca a z neho a zároveň rozviesť okysličenú tekutinu do všetkých častí tela.
Vonkajší väzivový obal ci...
Zostáva vám 85% na dočítanie.