V rozhovore pre HN magazín odborníčka niekoľkokrát zdôraznila, že obezita je ochorenie ako každé iné, a preto by sme jej liečbu mali zveriť do rúk odborníka.
Prečo kilá navyše komplikujú nielen náš pohyb, ale aj činnosť srdca, cukrovku či dokonca liečbu COVID-19? A prečo stále hľadáme tabletky, čajíky či koktaily a odmietame si priznať, že jeme jednoducho príliš veľa?
Čelí Slovensko okrem pandémie COVID-19 aj pandémii obezity?
Áno, je to smutná pravda. V tomto čase sa v pásme nadhmotnosti, vrátane obezity, nachádzajú približne dve tretiny slovenskej dospelej populácie.
Sedem z desiatich slovenských mužov vo veku 18 – 64 rokov a šesť z desiatich slovenských žien rovnakého veku má nadhmotnosť alebo obezitu.
Jeden zo štyroch mužov a jedna zo štyroch žien má obezitu, teda BMI viac ako 30 kg/m2. Tretí stupeň obezity s BMI viac 40 kg/m2 má viac ako jedno percento slovenskej dospelej populácie s prevahou žien, čo predstavuje v absolútnych číslach asi 33-tisíc osôb.
Už po jari sa hovorilo, že väčšina ľudí v dôsledku pandémie a domácej izolácie pribrala. To asi nie sú dobré správy, však?
Samozrejme, že nie. Každý kilogram navyše zvyšuje výskyt cukrovky 2. typu, vysokého krvného tlaku, porúch metabolizmu tukov.
Zvýšenie hmotnosti o desať kilogramov vedie k nárastu rizika srdcovo-cievnych ochorení o dvanásť percent, k zvýšeniu systolického krvného tlaku o 3 mmHg a diastolického krvného tlaku o 2,3 mmHg, tiež k nárastu výskytu zlyhávania srdca, rizika nepravidelnej činnosti srdca, k zvýšeniu výskytu cievnych mozgových príhod.
Zvyšuje sa aj riziko nádorových ochorení, ako aj riziko rozvoja Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby. Pri obezite trpí každý jeden orgán v tele.
Čo podľa vás za to môže? Je na vine nedostatok pohybu alebo domáce vyváranie a vypekanie?
Na jednej strane najvyššia možná sociálna izolácia, samozrejme, okrem dôsledného a správneho nosenia ochranných rúšok, dôkladnej hygieny a dezinfekcie rúk a predmetov, je v čase pandémie nevyhnutným opatrením pre všetkých ľudí, a to bez ohľadu na vek.
Táto izolácia viedla k výraznému nedostatku pohybovej aktivity. Čo sa týka stravovania, na vine je najmä nedodržiavanie zdravej, kaloricky primeranej výživy s konzumáciou najmä čerstvých potravín.
Dostatok zeleniny a ovocia, strukovín, celozrnných obilnín, orechov a rastlinných semien, ktoré sú bohatým zdrojom vlákniny, vitamínov, minerálnych a ďalších biologicky aktívnych látok, sú prevenciou dodatočného priberania a posilňujú imunitu.
Zo živočíšnych potravín sú vhodné predovšetkým ryby a nízkotučné mliečne výrobky. Tieto potraviny by preto mali byť prirodzenou súčasťou každodenného jedálneho lístka.
Dôležité je to zdôrazniť najmä v období obmedzeného prístupu k potravinám, hrozby ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.