Pri vniknutí vírusu do tela sa u ľudí zvyčajne vytvoria protilátky. U niektorých však k tomuto procesu nedochádza a sú tak vystavení vyššiemu riziku úmrtia.
Výskumníci vo svojej štúdii, ktorá skúmala dáta 9 700 neočkovaných pacientov, zistili, že bez liečby zomrie 30 percent z nich. U ľudí s protilátkami je to 15 percent, píše iDNES.cz.
Liek Regeneron by práve ľuďom bez protilátok mohol pomôcť. Po jeho obdržaní sa počet zomretých v tejto skupine znížil o 20 percent, uvádza server Science.
Vedci priznávajú, že pre ľudí s protilátkami či pre ľudí, u ktorých nie je isté, či protilátky produkujú, či nie, nemá liek význam. Napriek tomu ho považujú za prelom.
"Toto je veľmi dôležité zistenie," vyhlásila Fiona Wattová, výkonná predsedníčka Rady pre lekársky výskum vo Veľkej Británii.
"To znamená, že pacientov hospitalizovaných s covidom možno rozdeliť do dvoch skupín podľa toho, či si vytvorili protilátky proti vírusu."
Testovanie protilátok u pacientov s koronavírusom by sa mohlo stať normou, podobne ako sa u chorých pacientov pravidelne kontroluje ich krvný tlak alebo hladina kyslíka, myslí si Martin Landray, autor štúdie a profesor medicíny a epidemiológie na Oxfordskej univerzite. "V budúcnosti to bude len jeden z testov, ktoré urobíte v laboratóriu."
Prekážkou pre široké použitie lieku je cena. Vedci predpokladajú, že liečba liekom by mohla vyjsť na 1 000 až 2 000 libier. Pre väčšinu rozvojového sveta by sa tým stal liek ťažko dostupným.
Liek je kombináciou protilátok casirivimab a imdevimab, čo sú proteíny, ktoré majú brániť vstupu vírusu do ľudských buniek. V súčasnosti sa používa v USA, liečil sa ním aj americký exprezident Donald Trump, keď bol nakazený koronavírusom.
Aj keď nie je známe, či mal Trump protilátky, či nie, výsledky štúdie podľa riaditeľa kalifornského výskumného ústavu Scripps Research Translational Institute Erica Topola naznačujú, že mu látka mohla zachrániť život.
"Ktovie, čo sa mohlo stať v jeho veku, s jeho chorobnou obezitou a všetkými ostatnými rizikovými faktormi, ktorými oplýval."