Máloktorému orgánu vďačíme za tak veľa a pritom zostáva natoľko skromný. Teda aspoň zdanlivo. Keďže vie, že bez neho sa zvyšok tela takpovediac nepohne, trpezlivo robí všetko pre to, aby každú sekundu čerpalo do celého organizmu životodarnú krv a cez ňu zabezpečovalo kolobeh kyslíka a živín.
Srdce nám neraz až do poslednej chvíle nedá jasne pocítiť, že s ním nie je niečo v poriadku. Že je preťažené a že mu dvíhame tlak. Doslova. Dôsledky však môžu byť zničujúce.
Hypertenzia, lebo najmä o nej bude dnes reč, neohrozuje len srdce, ale celý rad ďalších orgánov. Ako teda zvýšený krvný tlak včas odhaliť?
Dokedy máme eventuálny zvrat vo svojich rukách a kedy sa už bez pomoci nezaobídeme? A aké sú najnovšie objavy a poznatky v tejto oblasti?
Obličky aj zrak v ohrození
Čo to vlastne znamená, že máte vysoký krvný tlak? Možno mnohým prebehne v mysli číslo 120/80. Naše srdce sa poriadne „namaká“ – ak sme v pokoji, udrie približne 60- až 80-krát za minútu.
Na to, aby dostalo krv do všetkých častí tela, musí vyvinúť určitý tlak, aby ju vypumpovalo aj do najvzdialenejších oblastí.
Keď vám lekár zmeria tlak, povie vám dve čísla. To prvé označuje takzvaný systolický tlak – teda tlak v cievach v okamihu, keď do nich srdce vypudzuje krv.
Druhé, nižšie číslo označuje tlak diastolický – teda v pokojovej fáze medzi dvoma údermi srdca. A sme pri spomínaných „stodvadsať na osemdesiat“.
Ak je váš tlak nižší ako tieto hodnoty, môžete si gratulovať, pretože je optimálny. Ak sa pohybuje niekde medzi 120 – 139/80 – 89 mm Hg, ide o normálny alebo takzvaný vysoký normálny tlak, ktorý ešte nie je nebezpečný, ale naznačuje, že čosi nie je v poriadku a treba zbystriť pozornosť.
O vysokom krvnom tlaku hovoríme, ak sa dlhodobo šplhá nad hranicu 140/90 mm Hg. Dobre, spýtate sa možno, ale prečo by ma to malo trápiť? Nuž, v prvom rade vysoký tlak vystavuje väčšej námahe vaše srdce a cievy. Tie strácajú elasticitu a tvrdnú vekom prirodzene samy od seba.
A keď im k tomu „pribalíme“ aj záťaž vysokého tlaku, majú to ešte zložitejšie. Logika je potom veľmi jednoduchá – čím viac niečo namáhate, tým rýchlejšie sa to opotrebuje a zničí.
Srdce a cievy sa tejto zvýšenej námahe postupne prispôsobia – ich steny zhrubnú, čo opäť spočiatku nemusí spôsobovať takmer žiadne ťažkosti.
Ak sa však srdce zväčší priveľmi, problémy sa čoskoro prihlásia. Ľudia s hypertenziou sú podľa portálu tvojesrdce.sk trikrát náchylnejší na rozvoj srdcového infarktu alebo na zlyhanie srdca.
Šesťkrát viac im hrozí, že sa u nich rozvinie tvorba krvných zrazenín, ktoré spôsobujú srdcové poruchy, a až sedemkrát viac ich ohrozuje mŕtvica.
Nehovoriac o tom, že vysoký tlak vám môže poškodiť tiež obličky či zrak. Keď sme pri číslach, pridajme ešte niekoľko, ktoré nás nestavajú do práve dobrého svetla.
„Hypertenzia je najčastejšia diagnóza, aká sa vôbec vyskytuje u dospelých. V Slovenskej republike ňou trpí približne štyridsať percent dospelej populácie,“ povedala pre HN magazín primárka Ambulantného oddelenia Národného ústavu srdcových chorôb Ivana Šoóšová.
A čím vyšší vek, tým častejšie sa vyskytuje. Po dosiahnutí 65 rokov má vysoký tlak až osemdesiat percent ľudí. Zriedkavejšie sa vyskytuje takzvaná sekundárna hypertenzia, teda dôsledok iného ochorenia alebo vedľajší účinok niektorých liekov.
V tomto prípade obvykle platí rovnica, že keď sa odstráni príčina, zníži sa aj ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.