Venujete sa výskumu mikrobiómu, teda črevnej flóry. Má s ním v súčasnosti problém veľa ľudí?
Mikroflóra je zastaraný názov, v súčasnosti sa už v odbornej sfére používa buď mikrobiota, to sú samotné mikroorganizmy, alebo mikrobióm, čo sú mikroorganizmy, ich genetická informácia a prostredie, v ktorom žijú. Áno, je to častejšie. Sú spôsobené najčastejšie nesprávnou stravou, niektorými liekmi, ako sú napríklad antibiotiká, nedostatkom pohybu alebo aj chronickým stresom.
Treba si to predstaviť tak, že keď sú ľudia v stresovej situácii, dostanú hnačku. Na molekulárnej úrovni sa však deje to, že kortizol alebo iný stresový hormón dokáže ovplyvniť mikrobióm veľmi negatívnym spôsobom. Je to vždy súhra, telo produkuje množstvo molekúl, ktoré vplývajú na mikrobióm a naopak. Skúmali sme ľudí s ochoreniami, a merania mikrobiómu im vyšli dosť zlé, ale keď si pozriete literatúru, tak sa dysbióza (poškodený črevný mikrobióm) vyskytuje aj u zdravých ľudí.
Aké ochorenia mali ľudia, ktorých ste sledovali?
Primárne črevné, takže syndróm dráždivého čreva, IBD (ulcerózna kolitída a Crohnova choroba), a bola tam pomerne veľká skupina najmä mladších ľudí s neurologickými poruchami, ako sú poruchy autistického spektra alebo ADHD.
To znamená, že duševné zdravie je prepojené s črevom?
Evidentne je. Vysvetlím to na príklade myši, ktorá sa narodila v sterilnom prostredí, naočkujete jej mikrobióm dospelého človeka s depresiou a myš dostane depresiu tiež. Takéto experimenty nám ukážu vzťah mikrobióm a ochorenie. Nehovorím, že je to jediný spúšťač, ale je jeden z nich. Tam sa ukazuje kauzálny vzťah aj pri ľuďoch s autizmom a ADHD.
Majú zlý mikrobióm?
Extrémne. Už dlhšie spolupracujeme s tímom na čele s docentkou Babinskou, ktorý skúma mikrobióm. Z ich meraní vychádza jasná korelácia, čím väčšia dysbióza, tým ťažší autizmus, alebo čím ťažší autizmus, tým väčšia dysbióza. Je to aj preto, že tie deti často jedia selektívne iba malé množstvo potravín. Keď sa potom robia intervencie, ako špeciálne transplantácie, probiotiká, minimálne sa im aspoň upraví trávenie, najčastejšie sa uvoľnia zápchy. A dokonca sa ukazuje, ale to by som ešte bral s veľkou rezervou, že sa tým niektoré neurologické stavy aj upravia. Avšak v týchto prípadoch sú dáta zo štúdií veľmi nekonzistentné.
Aké sú najlepšie prírodné zdroje probiotík v strave?
V prvom rade treba povedať, že prírodné probiotiká v strave neexistujú, je to obrovské nepochopenie. Je to spôsobené tým, že sa správne nechápe definícia probiotík alebo sa cielene ignoruje. Probiotiká sú živý mikroorganizmus, ktorý má v určitej dávke určitý fyziologický benefit. Čo to reálne znamená? Musí to byť baktéria alebo kvasinka, ktorá je veľmi dobre preskúmaná, a bola použitá v klinickej štúdii v špecifickej koncentrácii (napríklad tri mld. KTJ na dávku) s tým, že preukázala konkrétny efekt – napríklad znižuje cholesterol. Baktérie v potravinách, napríklad v kyslej kapuste takéto preskúmanie za sebou nemajú, a teda rozhodne nejde o probiotiká, ale o bežné baktérie, ktorých účinok je nejasný. Na ilustráciu, keby ste izolovali 150 až 200 rôznych baktérií z kapusty, tak možno jedna by bola probiotická, ani to nie je isté. Potraviny, ktoré prebehli fermentáciou, sú určite zdravé a prospešné, sú však úplne inou kategóriou s podstatne nižším a nejasným efektom.
...Zostáva vám 85% na dočítanie.