Slovenský výskumný tím pod vedením prof. Mgr. Milana Kováča, PhD., z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského hľadal stopy mayských civilizácií.
Digitálne zábery, ktoré publikoval pred pár dňami časopis National Geographic a mnohé médiá, naznačujú, že pod guatemalskou džungľou sa skrývajú mayské veľkomestá s viac ako 60-tisíc kamennými pyramídami, chrámami a inými stavbami. Zábery sú výsledkom masívneho leteckého laserového skenovania guatemalského pralesa.
Slovenskí vedci zmapovali 160 kilometrov štvorcových územia v provincii Petén na severe Guatemaly a objavili 73 mayských sídel s kamennou architektúrou, 4775 horských terasových polí a 5080 architektonických objektov, často v tvare pyramíd.
„V roku 2016 sme sa stali súčasťou medzinárodného konzorcia PACUNAM LiDAR Initiative. V spolupráci s Tulane University a Boston University z USA sme získali podporu na laserový prieskum guatemalskej džungle, kde sme vo vlastnom úseku vyhľadávali pozostatky starej mayskej civilizácie. Vo vybranej oblasti pôsobí slovenský archeologický projekt už desať rokov a realizuje tam rozsiahle archeologické vykopávky,“ hovorí profesor Milan Kováč z Univerzity Komenského.
Nová technológia leteckého laserového skenovania LiDAR preniká pod nepriepustný pralesný povrch a odkrýva nové mestá, paláce, pyramídy, dávne poľnohospodárske polia a ďalšie archeologicky významné objekty.
„LiDAR pracuje na princípe podobnom radaru. Namiesto radarových vĺn však využíva laserové svetlo. LiDAR sa umiestňuje na lietadlo, kde pod seba naraz vysiela 160 000 laserových impulzov za sekundu a zachytáva ich odraz z povrchu. Dnešné technológie už umožňujú rozlíšiť, či sa časť laserového lúča odrazila napríklad od koruny stromu, od porastu, alebo sa dostala až na povrch zeme, pričom dokáže presne vykresliť charakter tohto povrchu,“ hovorí geodet Dr. Tibor Lieskovský z Katedry geodetických základov Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity, ktorý sa špecializuje na vyhodnocovanie LiDARových dát v tomto projekte.
Guatemalská provincia Petén je z väčšej časti porastená nepreniknuteľným pralesom. Má rozlohu 35 854 kilometrov štvorcových, čo predstavuje asi tri štvrtiny rozlohy Slovenska. Podľa analyzovaných dát, ktoré boli získané skenovaním, ju obývalo 10 až 15 miliónov obyvateľov. „Objaviť v priebehu jedného roka 60 000 stavieb a stovky starovekých miest nemá vo výskume dejín civilizácií nijakú obdobu. Mayská civilizácia je dnes minimálne taká zaujímavá ako egyptská alebo mezopotámska. Okrem jej neuveriteľnej vyspelosti sa pred nami otvoril jej rozsah, hustota a zložitá infraštruktúra, o ktorých sme predtým ani netušili,“ hovorí Kováč.
Slovensko je len jednou z dvoch európskych krajín, spolu s Francúzskom, ktoré sa podieľajú na tomto výskume iniciovanom špičkovými univerzitami z USA. „To, že sme boli prizvaní k spracovaniu najväčšieho súboru dát laserového skenovania v dejinách archeológie, svedčí o našej významnej pozícii pri výskumoch starovekej mayskej civilizácie, a tiež o našej schopnosti inovatívne narábať s najnovšími technológiami. Ako jediní z celého medzinárodného konzorcia disponujeme výsledkami vlastných kalibrovaných archeologických vykopávok, čo nám umožňuje vypracovať rozsiahlu štúdiu o environmentálnej udržateľnosti starovekého mayského sveta,“ hovorí Kováč. Kolektívna štúdia celého konzorcia má vyjsť v časopise Science.