Alebo to bude presne naopak, umelá inteligenca bude vinná, že sme dostali padáka, píše spravodajský server Daily Mail. Čoraz viac zamestnávateľov sa pri rozhodovaní o prijatí či prepustení zamestnancov obracia na umelú inteligenciu.
Tá totiž dokáže zistiť, aké pocity majú ľudia k svojim nadriadeným. Medzi najobľúbenejšie programy patrí špecializácia na pracovné prostredie Xander. Dokáže zistiť, či sa zamestnanec cíti optimisticky, alebo je nahnevaný.
Xander, ktorý vyvíja technologická firma Ultimate Software, využíva napríklad oceliarska firma SPS Companies v meste Manhattan v Kansase. SPS požíva Xander, aby v dôvernom prieskume efektívne analyzoval a roztriedil reakcie zamestnancov. Program následne vyhodnotil ich postoje a názory. Urobil tak na základe používaného jazyka a ďalších údajov.
Nové úlohy AI
V minulosti firmy často využívali technológie na sledovanie, čo robia a čo nerobia zamestnanci. Išlo im o zvyšovanie produktivity. Až v posledných rokoch sa umelá inteligencia stáva užitočným nástrojom na meranie pocitov zamestnancov a tiež na rozhodovanie pri prijímaní a prepúšťaní.
Podľa údajov, ktoré zhromaždil The Wall Street Journal, viac ako 40 percent svetových zamestnávateľov používa nejaký druh umelej inteligencie. Zároveň s tým, ako rastie zapojenie technológií do rozhodovania, stúpajú aj obavy odborníkov a právnikov, ktorí sa zaoberajú právami zamestnancov.
Obavy z predsudkov
Boja sa, že umelá inteligencia môže obsahovať predsudky, ktoré povedú k diskriminácii na pracovisku. A niektorí zamestnanci jednoducho nechcú, aby ich sledoval nejaký program.
Umelá inteligencia má stále množstvo problémov pri rozpoznávaní ľudských emócií, napríklad nevie si správne vysvetliť smútok či sarkazmus. Už viackrát sa ukázalo, že algoritmy sú náchylné k rasovej diskriminácii.
Môže sa stať, že algoritmus pre prijímanie zamestnancov môže vložiť do rovnice napríklad vyšší počet absencií pri ľuďoch s nejakým druhom postihnutia a odporučia neprijať ho.
Umelá inteligencia chce porozumieť inej umelej inteligencii
Napriek tomu, že umelá inteligencia sa zatiaľ nepribližuje k ľudskej inteligencii, v posledných rokoch sa tieto technológie veľmi rozvíjajú. Napríklad výskumná firma DeepMind, ktorú vlastní spoločnosť Google, vyvíja umelú inteligenciu novej generácie.
Tá sa učí pochopiť myšlienky iných umelých inteligencií. Tento probram dokáže predpovedať, čo urobia iné umelé inteligencie a dokonca vie spoznať, či nemajú falošné predstavy o svete okolo nich.
Systémy AI sa spoliehajú na umelé nervové siete (ANN), ktoré sa snažia simulovať spôsob, akým funguje ľudský mozog pri učení sa. ANN sa dá "vycvičiť", aby rozpoznávala vzorce informácií, vrátane reči, textových údajov alebo vizuálnych informácií. Mala by sa stať základom pre ďalší rozvoj umelej inteligencie.
Praktické aplikácie zahŕňajú napríklad prekladače Googlu, software na rozpoznávanie tváre na Facebooku alebo filtre na upravovanie obrázkov na snapchate.
