V auguste roku 2017 oznámil tím amerických genetikov pod vedením ruského biológa Šukrata Mitalipova úspech pri oprave dedičnej informácie priamo v oplodnených ľudských vajíčkach. Vedci v nich korigovali chybu, ktorá má u dospelého človeka za následok ťažké poškodenie srdcového svalu. Pri náprave defektu dosiahli nebývalú spoľahlivosť a presnosť. Ani na okamih neuvažovali o tom, že by sa z embryí narodili deti. Napriek tomu vyvolal experiment búrlivé diskusie, píšu Lidovky.
Podobné pokusy naznačujú možnosti, ktoré sa nám dnes vďaka genetickému inžinierstvu otvárajú. Už čoskoro sa môžeme dostať do situácie, keď genetické úpravy ľudských embryí nebudeme môcť odmietnuť s jednoduchým odkazom na nespoľahlivosť a nebezpečnosť celej procedúry.
Preto by sme sa už dnes mali vážne zaoberať hľadaním odpovede na otázku: Smieme všetko, čo vieme?
Na konci roka 2015 rokovali vo Washingtone poprední experti o revolučnej technike génového inžinierstva zhrňovanej pod označením "editácia genómu". Mnohí, vrátane predsedajúceho Davida Baltimora, videli vo washingtonskom stretnutí obdobu takzvanej asilomarskej konferencie. Na tej sa v roku 1975 zišli do Kalifornie poprední svetoví genetici, aby sa poradili, ako postupovať vo chvíli, keď sa génové inžinierstvo zrodilo a kedy len málokto tušil, čo všetko sľubuje a čím hrozí.
Účastníci konferencie vo Washingtone jasne deklarovali, že výskum nových techník génového inžinierstva nemožno zastaviť. Pre ľudstvo sú obrovským prísľubom a už v blízkej budúcnosti sa nám môžu hodiť pri riešení zásadných problémov ľudskej civilizácie. Zároveň vedci vo Washingtone vyzvali k maximálnej obozretnosti pri preberaní výsledkov tohto výskumu do praxe.
Mnohým vedcom to však nestačí a volajú po dôkladnejšej diskusii, než akú ponúklo washingtonské stretnutie génových inžinierov.
Prežívame genetickú revolúciu
Pred piatimi rokmi dostali molekulárni genetici do rúk úplne nový, revolučný nástroj označovaný ako CRISPR-Cas9. Ten dovoľuje s doteraz nevídanou spoľahlivosťou a účinnosťou meniť dedičnú informáciu mikróbov, rastlín a živočíchov vrátane človeka na presne vybranom mieste. Technika je relatívne nenáročná a v neposlednom rade lacná. Pracovať s ňou môže prakticky ktokoľvek.
Pozornosť verejnosti priťahujú predovšetkým cielené zásahy do dedičnej informácie ľudských embryí. Panujú obavy z vytvárania detí s vybranými vlastnosťami "na objednávku", alebo dokonca z tvorby supermanov obdarených nadľudskými schopnosťami.
Na druhej strane výskum takzvaných gene drivov verejnosť príliš nezaujíma. Tieto špeciálne konštruované gény možno vniesť do dedičnej informácie živočíchov tak, aby sa medzi potomkami šíril "reťazovou reakciou". Teoreticky stačí vypustiť do prírody jedného nositeľa gene drivu a jeho dedičná informácia v ďalších generáciách "prepíše" celú voľne žijúcu populáciu.
Mohli by sme tak napríklad vybaviť populácie tropických komárov génmi, ktoré im nedovolia prenášať maláriu alebo vírus zika. Aj keď už sú takí komáre k dispozícii v dôkladne zabezpečených laboratóriách, von ich zatiaľ nikto vypustiť nemieni. Vedci si dobre uvedomujú, že by tieto komáre mohli ťažko narušiť rovnováhu v prírode a náprava škôd by bola nesmierne ťažká, ak by bola vôbec ešte možná.
Iniciatívy v Európe i USA
Vedci pred rizikami spojenými s využitím nových techník génového inžinierstva nezatvárajú oči a hľadajú pre nich riešenie. Preto spustili koncom marca medzinárodnú iniciatívu pre zodpovedný výskum a inovácie pri editovaní genómu (Arrigo). Hnutie vzniklo vo Francúzsku a získalo širokú medzinárodnú podporu. Na marcovom zasadnutí Arrigo v Paríži sa zišlo 150 expertov mnohých rôznych odborov z 35 krajín.
Podobná iniciatíva sa rozbieha tiež v Spojených štátoch. Jej program vyhlásila Sheila Jasanoffová z Harvardovej univerzity spolu s Benjaminom Hurlbutom z Arizonskej štátnej univerzity na stránkach vedeckého časopisu Nature. Obaja americkí vedci považujú doterajšie diskusie o budúcnosti génového inžinierstva za príliš úzko zamerané. Poukazujú na fakt, že v doterajších polemikách dostávali slovo predovšetkým odborníci na génové inžinierstvo.
Vzhľadom na to, že nové techniky sľubujú prielom v liečbe mnohých ochorení vrátane rakoviny, je podľa Jasanoffovej a Harlbuta namieste zapojiť do diskusie napríklad aj zástupcov pacientov.
Človek odolný proti rakovine
Raketový rozvoj génového inžinierstva môže zmeniť chod spoločnosti. Sľubuje napríklad zvýšenie a skvalitnenie výroby potravín. Stranou nemožno ponechať ani diskusiu o genetickom "vylepšení" človeka. Ľudia s upravenou dedičnou informáciou nebudú pripomínať Spider-Mana či iných hrdinov hollywoodskych filmov. Môžu byť napríklas odolní voči vírusu HIV alebo nádorovým ochorením. Je niečo také prijateľné? A ak áno, tak za akých podmienok?
Do diskusií o budúcnosti génového inžinierstva by sa mal zapojiť široký okruh ľudí, vrátane sociológov, teológov, filozofov, etikov, ale aj zástupcov laickej verejnosti alebo novinárov. Obe iniciatívy - európska a americká - chcú pôsobiť globálne. Hodlajú starostlivo sledovať dianie v génovom inžinierstve a tiež to, ako na ne reaguje verejnosť. Diskusie by sa mali zúčastniť aj rozvojové krajiny, aj keď v tejto vede zatiaľ nevyvíjajú významnejšie aktivity. Na základe takto získaných informácií bude možné vypracovať postupy a stratégie zohľadňujúce nielen možnosti vedy, ale aj záujmy a obavy ľudstva.