„Tie dnešné deti sú hrozné. Neposlušné, hlučné, nevedia sa pozdraviť. To za našich čias...“ počúvame zo všetkých strán. A vlastne, počúvali sme to aj pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi a nepochybne to počúvali aj naši rodičia či starí rodičia. Áno, každá detská generácia je tá najstrašnejšia, najnevychovanejšia, najneslušnejšia. No skúsme sa odpútať od tohto vzorca a pozrieť sa na tie súčasné deti s väčším odstupom. Veď predsa nemôžu byť úplne hrozné, neschopné a nespôsobilé vydať sa o pár rokov do reálneho života.
Stále tie isté deti
Ľubica Noščáková učí na Cirkevnej základnej škole Narnia v Bratislave. Označenie „dnešné deti“ považuje za nevhodné, je to podľa nej zbytočné onálepkovanie celej generácie. Radšej chce hovoriť o deťoch, ktoré učí a pozná. Aké teda sú? „Jedinečné, unikátne, zvedavé, tvorivé, empatické, premýšľavé, samostatne bádajúce a objavujúce svet, zodpovedné, hravé, učiace sa z chýb, rýchlo napredujúce.“
V porovnaní s tými, ktoré učila pred 25 rokmi, ich považuje za rovnako skvelé. Potrebujú rovnaké bezpečné a podporujúce prostredie. „Vážia si osobný čas, ktorý im človek venuje, a dôveru. Rozdiel je len v prístupe k informáciám, k ich množstve a podnetom, ktoré ich zahlcujú a ktoré sa musíme spolu učiť zvládať.“ Súhlasí s ňou aj ďalší učiteľ, matematikár Viktor Križo. „Problém nie je v odlišnosti sveta detí, ale dospelých. Zmenili sa dospelí, nie deti.“
Velia im technológie
Isté je, že lepšie ovládajú technológie. Počítač, smartfón, bezdrôtový reproduktor a slúchadlá. To sú ich samozrejmosti. „Určite sú výrazne zručnejšie v digitálnych technológiách. No digitálna revolúcia priniesla akýsi syndróm rýchleho uspokojenia. Po informáciách, zábave, vzťahoch. Deti už nemusia na nič čakať. To vážnym spôsobom oslabuje vôľové vlastnosti, vytrvalosť, trpezlivosť, odvahu,“ zdôrazňuje Križo.
Vďaka technológiám sú podľa neho deti zvyknuté na konzumné fungovanie.
A konkurovať lákavému obsahu počítačových hier a zábave je náročné. „Mozog si vytvára akýsi prah citlivosti na zmyslové podnety, a tak pre dieťa už bežné zvuky a zrakové podnety nie sú také zaujímavé, aby ich skúmalo. Majú následne problém koncentrovať sa na bežné podnety a vyžadujú multisenzorické. Spolupráca je pre deti ťažšia, lebo si vyžaduje dlhodobejšie snaženie,“ hovorí matematikár zo Základnej školy Dubová.
„Za najväčšie negatívum či nedostatok u detí, za ktorý však samotné nemôžu, považujem málo pohybu a veľa vysedávania a pozerania do mobilov, počítačov či televízie. Pohyb mozog okysličuje a rozvíja,...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.