Smrtiace technológie. Ako nás ohrozujú mobily či počítače?

Pátranie po odpovediach na tieto otázky je rovnako náročné a niekedy nejednoznačné, ako sa zorientovať v tisícoch výsledkov, ktoré na nás pri zadaní hoci aj banálneho slova či otázky vychrlia internetové prehliadače. Napokon, aj ony si zaslúžia našu pozornosť, ale o tom neskôr.

V čom sa vedci vzácne zhodujú, je skutočnosť, že vývoj a prispôsobenie nášho fyzického tela zostalo takpovediac sto rokov za opicami. Teda presnejšie za modernými technológiami. Tie sa menia doslova skokom.

Kým generácia narodená približne v období 2. svetovej vojny (teda súčasní seniori) si pamätajú časy, keď najväčším pokrokom bolo, že do ich dedinky začal premávať vlak a telefón či dokonca televízor bol nevídaným „čudom“, dnešní mladí majú iné „starosti“.

​Na internete kolujú rôzne videá, kde deti či tínedžeri nechápavo hľadia na klasický šnúrový telefón a snažia sa prísť na to, ako funguje. O volkmenoch či disketách, ktoré len pre tromi-štyrmi desaťročiami predstavovali vrcholy technického snaženia, a ktoré sú dnes pre generáciu seniorov a mladých rovnakou neznámou, ani nehovoriac.

Naše telá teda technológiám nestačia. Čo to však pre ne znamená? A ako sa s nimi vyrovnáva náš mozog či psychika? Poďme si na to postupne posvietiť.

Mozog v mikrovlnke

Začnime práve pri fyzične, respektíve pri tom, či a ako menia alebo dokonca poškodzujú smartfóny, vysedávanie pred počítačom či sledovanie televízie (alebo inej obrazovky) naše telo a jeho jednotlivé orgány.

Asi najväčším strašiakom už v podstate od počiatkov existencie mobilných telefónov je elektromagnetické žiarenie, ktoré si s pravidelnosťou ich používatelia dávkujú. A nie práve v nízkych množstvách. Na ich potenciálnu škodlivosť sa zamerali desiatky štúdií a výsledky sú rozpačité.

Na začiatku treba ešte pripomenúť, že aj samotné mobily prešli dramatickým rozvojom. Kým prvé ste si už po niekoľkominútovom hovore museli prekladať od jedného ucha k druhému, pretože ich značne zahrievali, dnes sú oveľa sofistikovanejšie a prehrejú sa skôr pri nabíjaní ako pri používaní.

Elektromagnetické žiarenie sa dá rozdeliť na dve hlavné skupiny podľa toho, či jeho frekvencia dokáže ionizovať tkanivá (laicky povedané meniť časti DNA v bunkách a tým ich poškodzovať) alebo nie. Do prvej kategórie spadá napríklad röntgenové alebo gama žiarenie, aj preto by sme sa mu mali vystavovať čo najmenej (a aj preto sa napríklad lekári, ktorí vám „presvietia“ potenciálnu zlomeninu ruky či nohy, musia chrániť).

Dnešné smartfóny však pracujú na frekvencii, ktorá tkanivá prichádzajúce s nimi do kontaktu neionizuje. Podobne ako mikrovlnka alebo wi-fi sieť nemá dostatočnú frekvenciu na to, aby vyvolala chemickú reakciu v bunkách. Môže ich však zahriať, no rovnako ani zďaleka nie tak ako v prvopočiatkoch (alebo ako spomínaná mikrovlnka).

Navyše do bezprostredného kontaktu s mobilom prichádza v prvom rade naša koža. A jej hlavnou úlohou je kryť a chrániť ostatné orgány vrátane životne dôležitých, akými sú srdce či mozog. Okrem t...