Nazvime ju Anabela. Má dvanásť rokov, jej otec je Slovák, mama Kórejčanka. Už v škôlke plynulo hovorila po slovensky, kórejsky a po anglicky. S príchodom do školy pridala čínštinu a už tretí rok statočné láme nemčinu a začína s francúzštinou.
Okrem toho tancuje, spieva a nakrúca si vlastné krátke videoklipy. O päť rokov mladší Matias zas veselo prepína zo slovenčiny do maďarčiny podľa toho, u ktorých starých rodičov sa nachádza.
Pospevuje si nápevky z anglických rozprávok a jeho najobľúbenejším videom je koncert Live On MTV Unplugged skupiny Nirvana z roku 1993.
A potom je tu Ninka. Má necelých päť rokov a po anglicky vie „len“ narátať do dvadsať, vymenovať základné farby a niekoľko bežných fráz.
Keď však vezme do ruky otcov mobil, do desiatich sekúnd si nájde na YouTube obľúbenú sériu rozprávok a pri ovládaní televízora spojeného s internetom „schová do vrecka“ oboch starých rodičov.
Večer si na integrovanom paneli stiahne v detskej izbe elektricky ovládané žalúzie a pri prechádzke vás ohromí tým, ako zdvihne pohodenú PET fľašu a zamieri s ňou k žltému kontajneru s triedeným odpadom.
Nie, nejde o mimoriadne nadané deti, len o malú vzorku generácie, ktorá sa dnes pohybuje na ihriskách či v školách. Hoci má rôzne prívlastky, ten jednotiaci ešte chýba.
Je však isté, že už teraz rieši iné „problémy“ ako jej rodičia, ktorí patria napospol k takzvaným mileniálom. Aká vlastne je generácia, ktorej starí rodičia vyrastali bez mobilov a internetu a tí prastarí dokonca bez elektriny?
A nakoľko ľahšie alebo ťažšie to v dnešnej dobe má? Skutočné odpovede sa dozvieme pravdepodobne až o niekoľko desťročí. No nemenej zaujímavé sú súčasné úvahy a predpovede.
Pozor, krehké!
V prvom rade si musíme trochu ohraničiť, o kom vlastne hovoríme. „Je potrebné si uvedomiť, že generačný rozdiel znamená asi dvadsať rokov. Dvadsať rokov nielen vo vývine osobností, ale aj technológií, poznatkov z medicíny, klimatických a iných zmien. Na tomto pozadí ľahšie porozumieme aj rozdielom napríklad v životnom štýle, ktorý sa mení v kontexte ostatných zmien,“ upozorňuje psychologička a špeciálna pedagogička Dáša Oravkinová.
„Samostatnými témami sú napríklad charakterové vlastnosti, morálka, dôslednosť, vytrvalosť, precíznosť v tom, čo robíme, vzťah k poznatkom, potreba spravodlivosti, potreba objektívnych informácií, schopnosť využívať, prenášať do aktuálneho života skúsenosti ľudstva ako takého, nielen starších, ktorých poznáme,“ vyratúva širokospektrálnosť pohľadov a dodáva, že zastáva názor, „že v tomto sa ako ľudia nemeníme, rôznorodosť pováh môžeme tušiť od obdobia spájania sa človeka v organizovanej skupine.“
Poďme si trochu jednotlivé oblasti rozmeniť na drobné a vyskladať tak mozaiku, ktorá nám pri väčšom odstupne poskytne pohľad na základnú otázku.
Čo teda deti a mladých ľudí narodených po roku 2000 spája a charakterizuje? Samozrejme, ako pri každej generácii, ani pri tej, ktorá si vyslúžila označenie ako generácia alfa, snehové vločky či virtuálna generácia, nemožno absolútne paušalizovať.
Isté spoločné črty však nájdeme. A začnime práve druhým o...
Zostáva vám 85% na dočítanie.