Autori štúdie pritom vyšli z celkom jednoduchého, lacného, nekomplikovaného pokusu, ktorého účastníkmi sa stali náhodní ľudia, uvádza Xman.cz.
Výskumníci proste zrazu v spoločnosti vytiahli mobilný telefón a niečo si v ňom prezerali, alebo to len predstierali. Na moment.
A potom po tridsať sekúnd pozorovali okolie a počítali, koľko ľudí sa ich počínaním "nakazí". Bolo to niečo okolo polovice, píše server The Smithsonian.
Imitujeme iných, ani o tom nevieme
Tím Elisabetty Palagi z univerzity v Pise a jej študentky Veroniky Maglieri pozoroval 184 ľudí. V 820 situáciách, v parkoch, v reštauráciách, vo verejnej doprave, v čakárňach.
Výskumník, ktorý bol spúšťačom, buď na displej pri jeho ovládaní civel, alebo sa pozeral inam a len sa s telefónom naslepo hral.
Prvý variant prinútil do pol minúty k napodobovaniu okolo päťdesiat percent okolitých ľudí, druhý nebol inak apelatívny, jeho "zásah" predstavoval pol percenta. "Napodobovanie spúšťa to, že mobilu venujeme pozornosť," komentovala výsledky pre server New Scientist Palagi.
A to, aký silný impulz používanie mobilu bolo, dokladá historka Veroniky Maglieri. Pri experimente v jednej čakárni sa jej obeťou stala pani, ktorej reakciou bolo, že počas sekundy po "spúšťači" vzala do ruky svoj mobil a komusi volala. "Haló, ahoj, proste som ti len chcela zavolať, ani vlastne neviem prečo," začala hovor.
"Väčšina ľudí sa nakazí, bez toho aby o tom vôbec vedeli," dodáva Palagi. A "vírus" nerobil výnimky, "kosil" priateľov výskumníkov aj celkom cudzích ľudí, bez ohľadu na vek, nezávisle na pohlaví.
A autori štúdie vydanej v magazíne Journal of Ethology rovno vysvetľujú, čo sa za silou napodobňovania skrýva. Veda onen jav nazýva efekt chameleóna a spočíva v tom, že ľudia upravujú, menia svoje konanie tak, aby zodpovedalo tomu, čo sa deje okolo nich.
Chcú byť súčasťou, nechcú byť izolovaní, chcú sa pridať. Zdieľajú zívanie, zdieľajú mimiku, gestá. Evolúcia tento jav vyvinula na podporu sociálnych pút. "Máme potrebu dodržiavať normy, ktoré na nás uvaľujú ľudia okolo, automaticky zosúlaďovať svoje konanie s ich," vysvetľuje Palagi.
Paradox mobilnej "nákazy"
Ako však poznamenáva server The Guardian, práve v prípade mobilov je to napodobovanie paradoxné. Má podporovať sociálne väzby, práve používanie inteligentných telefónov je však samotárskou aktivitou.
"Chytré telefóny môžu sociálnu izoláciu zvyšovať a narušovať prebiehajúce aktivity v skutočnom živote," súhlasí Palagi. A čo viac, ľudia bez mobilov, ak teda ešte nejakí zostali, toto konanie napodobňovať ani nemôžu. "Tí sa môžu cítiť obzvlášť izolovaní," dodáva vedkyňa.
Akokoľvek bola schopnosť mobilnej "nákazy" všeobecná, jedna zo situácií však pre ňu znamenala veľkú výzvu: jedlo.
Ak ľudia jedli, ku kontrole mobilu sa nechali povzbudiť oveľa menej často. Autori práce vydanej v magazíne Journal of Ethology majú vysvetlenie - počas spoločného hodovania majú jednoducho ľudia iné spôsoby, ako napodobňovaním udržiavať sociálnu kohéziu, napríklad výrazy tváre, gestá.
Štúdia však má jedno veľké ale, jej experiment sa odohrával medzi májom a septembrom minulého roka. Teda počas pandémie a všetkých jej opatrení. Sami výskumníci preto priznávajú, že jeho výsledky mohli byť tými okolnosťami ovplyvnené.