Je pondelok, deväť hodín ráno, metro brzdí a ja nastupujem. Dvere sa zatvoria a presne v ten moment nastáva digitálna synchronizácia – všetci okolo vytiahnu telefóny. Palce začnú tancovať po displejoch, oči sa ponoria do žiary obrazoviek. Instagram, TikTok, nekonečný feed príbehov, lásky, ale aj klamstiev a nenávisti.
A ja? Sedím a len sledujem ten hypnotizujúci rituál z diaľky. Žiadny mobil v ruke. Ten je hlboko v kabelke. Žiadne scrollovanie. Len ticho a vlastné myšlienky. Po troch mesiacoch bez sociálnych sietí vlastne už ani nechápem, čo ma na nich tak držalo.
Predtým by som bola ako oni. Možno by som si odfotila svoje nohy v teniskách, hodila k tomu nenútený popis „casual mood“ a dúfala, že dostanem srdiečko na instagramový príbeh. Alebo by som prešla pár stories a s ľahkou (a samozrejme nepriznanou) závisťou sledovala, kto si práve užíva pláž, večeru alebo drink niekde, kde by som chcela byť tiež.
A ako som na tom dnes? Len sa opriem, zdvihnem hlavu hore, pozerám sa na svet bez filtra a prvýkrát mám pocit, že mi nič neuniká. Ale práve FOMO (v preklade fear of missing out, teda strach z toho, že vám niečo unikne – pozn. redakcia) bolo to, čo ma prvý mesiac digitálneho detoxu zožieralo viac, než som si kedy dokázala predstaviť. Spýtala som sa na to terapeutky Evelíny Hettnerovej, píše Tereza Šimurdová pre iDnes.cz.
„Technológie sa stali súčasťou našej identity a každodenného života. Komunikujeme cez nich s priateľmi, pracujeme on-line, hľadáme informácie a zabíjame voľný čas. Odpojiť sa znamená vzdať sa všetkých týchto vecí naraz, čo môže vyvolať pocit odtrhnutia alebo úzkosti. Svet sa pohybuje rýchlo, a tak máme strach, že keď sa odpojíme, niečo dôležité nám utečie. A na to konto sa v nás o...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.