Niektoré systémy vytvoria AI chatbota, ktorý reaguje hlasom a štýlom reči nebožtíka. ILUSTRAČNÉ FOTO: MART PRODUCTION/Pexels

Kontakt so záhrobím. Ako sa darí AI simulovať blízkych, ktorí nás navždy opustili

Vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka nebolo nikdy ľahké. To by sa malo podľa firiem produkujúcich „deathboty“ od základov zmeniť, píše Technet.cz.
Umelá inteligencia simuluje nielen hlas, ale aj spôsob reči a osobnostné charakteristiky ľudí, ktorí už nie sú medzi nami.
Čo nám také „hlasy zo záhrobia“ prinášajú a čo nám berú?

O zosnulého človeka neprídeme, ak uložíme jeho „digitálne pozostatky“ (napríklad texty, zvukové nahrávky, fotografie, videá, e-maily, príspevky na sociálnych sieťach) do umelej inteligencie, pretože tá nám z nich vytvorí avatara, s ktorým sa budeme môcť porozprávať rovnako ako s drahým zosnulým. Stále budeme mať možnosť sa mu zverovať s radosťami i strasťami, nachádzať pri ňom útechu i povzbudenie.

Snahy o komunikáciu s nebožtíkmi nie sú ničím novým. Starí Egypťania písali zosnulým listy, ktoré kládli na hrobku. Kresťanstvo síce kontakty s mŕtvymi zakázalo, ale len čo vplyv cirkvi na konci devätnásteho storočia zoslabol, vynorilo sa silné hnutie spiritualistov, ktorí sa snažili o nadviazanie kontaktov s duchmi zosnulých.

Dnešní deathboti sú pokračovateľmi týchto tradícií na oveľa vyššej technickej úrovni. Aký vplyv má na pozostalých komunikácia s deathbotom? Je jeho vytvorenie akýmsi digitálnym zmŕtvychvstaním?

Rady psychologičky k smútku: rituály, ktoré najviac pomáhajú a či môže byť jeho potláčanie nebezpečné

Odpovede na tieto otázky hľadali Eva Nieto McAvoyová z londýnskej King‘s College a Jenny Kiddová z univerzity v írskom Cardiffe. Výsledky ich bádania zverejnil vedecký časopis Memory, Mind and Media.

Vedkyne si zaobstarali deathboty z produkcie firiem Almaya, HereAfter, Séance AI a You Only Virtual a zadali do nich svoje vlastné dáta. Vystupovali potom v dvoch rôznych rolách.

Jednak mohli vyskúšať, aké to je, keď niekto zhromažďuje dáta, aby si po jeho smrti mohli pozostalí vytvoriť jeho deathbota. A mohli tiež vystupovať v úlohe pozostalých, keď sledovali, čo sa z ich osobnosti do deathbota premietlo a ako. „Bolo to ako fascinujúce, tak znepokojujúce,“ konštatujú Nieto McAvoyová a Kiddová.