Z tohto pragmatického dôvodu záujem o rozvoj vedy a techniky narastá v celej Európskej únii. Dôkazom sú aj rezortné výskumné úlohy Zlepšenie spoločenského uznania mladých vo výskume a Príčiny nízkeho záujmu mladých o výskum na Slovensku, ktoré rieši Katedra sociálneho rozvoja a práce Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave spoločne so Žilinskou univerzitou a ostatnými partnermi.
Obe výskumné úlohy sa sústreďujú na skúmanie sociálneho statusu mladých ľudí, ktorí sa orientujú na vedu a výskum.
Výsledky prieskumu
Výskum životných cieľov a perspektív mladých ľudí, ktorý uskutočnil Ústav informácií a prognóz školstva a Odbor mládeže a športu potvrdil veľkú dôležitosť všeobecne uznávaných hodnôt, akými sú zamestnanie, zdravie, rodina, deti.
Pri opakovanom prieskume v rokoch 2000, 2001 a 2003 sa však zistila klesajúca tendencia v jasnej predstave o svojej budúcnosti.
- V roku 2000 vedelo, čo chce dosiahnuť 20,3 percenta opýtaných mladých.
- V roku 2001 tento stav klesol na 24,3 percenta.
- V roku 2003 na 19,7 percenta.
Pocit úspechu u mladého človeka nesúvisí len so situáciou mať partnera, rodinu a deti, ale aj s cieľom uplatniť sa v zamestnaní. Mladí, spokojní so svojím životom, vidia zmysel existencie aj v spoločenskom uznaní, v sebarealizácii a užitočnosti pre druhých.
Jasnú predstavu o svojej budúcnosti v roku 2003 nemala ani pätina opýtaných. Znepokojujúcim sa javí zistenie, že dlhodobé životné ciele nemá štvrtina respondentov a sú medzi opýtanými aj takí, ktorých vlastná budúcnosť nezaujíma.
Jasnú predstavu vytýčenú o svojej budúcnosti má 17,6 percenta mladých vo veku 15 - 17 rokov, spomedzi 18- až 22-ročných ju má 47,3 percenta a vo veku 23 - 26 rokov takto jasne uvažuje 35,2 percenta respondentov.
Výsledky prieskumu potvrdili, že 18. rok života je prelomový a po jeho dovŕšení sa kryštalizuje záujem o formovanie budúceho života.
Mládež je najhomogénnejšia vo vzťahu k hodnotám, akými sú rodina, manželstvo a deti. Maximálnu dôležitosť vytvoreniu si vlastnej rodiny prisúdilo 68,9 percenta skúmaných. Danú skutočnosť však podmieňovalo vytvorením finančného zázemia.
Mladí výskumníci
Mladí výskumníci predstavujú podmnožinu sociálnej skupiny mladých ľudí a vytvárajú pritom špecifický fenomén. Ich spoločenská úloha v spoločnosti, ako takmer vo všetkých posttotalitných krajinách, je značne narušená.
Materiálne vybavenia vedecko-výskumných pracovísk od roku 1989, až na výnimku niektorých súkromných pracovísk, úplne schátralo, väčšina odborníkov doslova poutekala do obchodnej sféry a tí, čo zostali, sa obávajú ďalších reštriktívnych opatrení.
Ich spoločenské postavenie nadobúda podobu:
a) značnej ohrozenosti a
b) vysokej sociálnej zraniteľnosti.
Mladý výskumník sa vo svojom pracovnom prostredí musí vyrovnať nielen s materiálnymi nedostatkami svojho pracoviska alebo slabým odmeňovaním, ale musí čeliť konkurencii erudovaných spolupracovníkov, ktorým sa nemôže vyrovnať skúsenosťami, vedomosťami, prípadne i zručnosťami. Neraz zostáva akoby na chvoste diania, odkázaný na pomoc zo strany svojich kolegov. Na druhej strane sa od nich často vyžaduje samostatný prístup k riešeniu vedeckovýskumných problémov, ale sa im nepriznáva plný sociálny status, teda plat alebo funkcia.
Aký sociálny status reprezentujú dnes v našej spoločnosti mladí výskumníci? Na základe prieskumu z roku 2004, na ktorom sa zúčastnilo 1 000 respondentov, uviedlo 78 percent z nich, že na Slovensku je silno poddimenzované ich spoločenské uznanie.
Je to spôsobené:
a) nedostatočným vybavením pracovísk,
b) slabým ohodnotením,
c) nedocenením kladov vedy a techniky pre rozvoj spoločnosti,
d) nedostatočným vyzdvihovaním osobností a ich prínosov pre spoločnosť,
e) malým zviditeľňovaním výskumníkov na národnej alebo medzinárodnej úrovni,
f) postojmi verejnej mienky.
Viac ako 87 percent respondentov sa domnieva, že mladí ľudia vo vede a výskume nemajú dostatok finančných prostriedkov na vlastnú domácnosť. Ako hlavný dôvod, prečo by nechceli v tejto oblasti pracovať, uviedlo 86 percent respondentov, že by ich pravdepodobne najviac demotivovalo finančné ohodnotenie. Až 96 percent z nich by uvítalo lepšiu možnosť prezentácie svojej práce v médiách, možnosť publikovania v zahraničí, vystúpenia na konferenciách a seminároch a 61 percent respondentov konštatovalo všeobecne slabú propagáciu vedy a vývoja na Slovensku.
Slabé platy mladých, ale aj starších a skúsenejších výskumníkov na jednej strane, síce možno vykompenzovať finančnými prostriedkami získanými riešením projektov alebo grantov na národnej alebo medzinárodnej úrovni, ale takéto zvýšenie znamená vyššiu intenzitu práce. A intenzita práce tiež naráža na limit, najmä ak ide o veľmi kreatívnu a náročnú vedeckú činnosť, kde časový tlak silne ovplyvňuje kvalitu výsledkov. Na druhej strane ich finančná poddimenzovanosť im neumožňuje plne sa osamostatniť od svojich rodičov a zakladať si vlastné rodiny. Z toho dôvodu hľadajú iné možnosti uspokojenia svojich potrieb ako je oblasť vedy a výskumu, alebo v nej zotrvávajú len do toho času, kým nie sú existenčne prinútení na radikálnu zmenu.
Ak zoberieme do úvahy existujúce fakty z oblasti vedy a výskumu, ako i sociálny status mladého výskumníka a strategický zámer Európskej únie - vybudovať novú Európu formou učiacej sa a informačnej spoločnosti, v ktorej by mala mať veda, výskum a vzdelávanie prioritné postavenie - zistené skutočnosti naberajú alarmujúcu podobu a sú veľkou výzvou na riešenie národných problémov.
| Predstava o budúcnosti a životných cieľoch mladých (v %) | |
| Mám jasnú predstavu o budúcnosti |
19,7 |
| Mám istú predstavu o budúcnosti |
53,9 |
| Nemám žiadne dlhodobé ciele |
24,4 |
| Budúcnosť ma nezaujíma |
1,9 |
| Zdroj: Postoje k životu a životný štýl mladých ľudí. Ústav informácií a prognóz školstva 2003 | |