Vedcom sa stále nepodarilo nájsť účinnú vakcínu proti aids

V posledný deň roku 1976 dánska lekárka Grethe Rasková pokračovala vo svojom dvojročnom boji proti nepoľavujúcej únave zatiaľ čo sa snažila pripraviť sviatočné jedlo. Jej kolegovia si všimli, že ju nesužovala len únava, ale tiež problémy s dýchaním, zapálené lymfatické uzliny, strata na hmotnosti a jedna infekcia za druhou. Lekári vedeli, že jej chýbali T-lymfocyty, nenašli však žiaden dôkaz pre rakovinu lymfatických uzlín. Táto talentovaná chirurgička zomrela za necelý rok po tom vo veku 47 rokov s pľúcami naplnenými tekutinou. Jej záhadná choroba diagnostikovaná nebola.
Postupne sa sporadicky objavovali nové prípady mysteriózneho ochorenia, jeho frekvencia však stúpala. V roku 1982 bolo ochorenie nazvané získaný syndróm imunitnej nedostatočnosti (aids). A zatiaľ čo jeho výskyt eskaloval, príčina ostávala naďalej neznáma. Až v roku 1985 bol objavený vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti typu 1 (HIV-1), ktorý infikuje T-lymfocyty a nakoniec vedie k prepuknutiu aidsu. K objaveniu však nedošlo skôr, než sa v USA vyskytlo 10 000 prípadov.
Poznanie príčiny nijako nespomaľovalo tempo šíriacej sa epidémie. Počet prípadov astronomicky stúpal nielen v USA a ďalších vyspelých krajinách, ale aj v mnohých iných častiach sveta. Do roku 1989 bolo infikovaných 1,5 milióna Američanov, mnohí pritom nemali žiadne príznaky ochorenia a polovica vôbec netušila, že je vírusom infikovaná.

Koľko je vlastne infikovaných
Pri aidse je ťažké určiť inkubačnú lehotu, pretože väčšina pacientov nevie, kedy boli infikovaní. Podľa odhadov u detí mladších ako päť rokov trvá inkubačné obdobie dva roky, u dospelých približne osem rokov. Diagnóza sa zakladá na dôkaze protilátok proti HIV, ktoré však až do niekoľkých mesiacov od zavedenia infekcie nemusia byť prítomné. Nové vysoko citlivé vírusové testy dokonca odhalili prítomnosť vírusu u ľudí, u ktorých sa protilátky nevyskytovali menej ako 36 mesiacov po infekcii vírusom. Vysoký výskyt HIV u pacientov, a to bez protilátok, nastoľuje vážnu otázku, koľko ľudí je vlastne infikovaných.

Kde sa vírus vzal?
Donedávna ostával pôvod vírusu HIV pre vedcov zahalený pláštikom tajomstva. Dávnejšie štúdie síce potvrdili, že ľudia získali vírus od šimpanzov, neobjasnili však, odkiaľ získali vírus šimpanzy. Až nedávno medzinárodná skupina vedcov dospela k zisteniu, podľa ktorého vírus HIV vznikol u šimpanzov kombináciou dvoch odlišných vírusov pochádzajúcich od afrických opíc. Došli k nemu po analýze DNA vírusu HIV a vírusov SIV, ktoré sú typické pre opičiu populáciu. Vedci z Francúzska, USA a Veľkej Británie sa domnievajú, že k prenosu vírusu SIV z opíc na šimpanzy došlo v dôsledku konzumácie infikovaného mäsa. Predchádzal mu tradičný lov šimpanzov na opice. Ich mŕtvoly bývajú následne roztrhané a na mieste skonzumované. Zmiešanie krvi ich obetí je preto viac než pravdepodobné. Vedci veria, že k nakazeniu šimpanza - lovca vírusom došlo začiatkom 20. storočia, keď sa počas prípravy mäsa poranil. Ako prešiel vírus na ľudí, ostáva záhadou. Predpokladá sa však, že k infekcii došlo obdobným spôsobom.
Podľa najnovších zistení však uvedený scenár nie je až taký jednoduchý. Podľa Frederica Bibollet-Rucheho z Univerzity v Alabame bol vírus prenesený na človeka minimálne pri troch odlišných udalostiach, a to po prvý raz pred rokom 1930. Americký výskumník sa domnieva, že opice i šimpanzy sú nositeľmi mnohých typov vírusu SIV, ktorými by mohli byť nakazení ľudia a vyvolaná tak nová svetová epidémia. Je pozoruhodné, že vírus SIV nie je pre opice ani šimpanzy nebezpečný.

Fenomén "superinfekcie"
V polovici 80. rokov sa predpokladalo, že infekciu spôsobuje jediný vírus HIV. Neskôr došlo k objaveniu nových typov až sa ich rodina začiatkom nového storočia rozrástla na 14 členov. Najčastejšie sú obete vírusu napadnuté jedným typom. Prípady, keď bola infekcia spôsobená viacerými typmi, sa považovali za mimoriadne ojedinelé. S postupom času však svetoví odborníci svoj názor menia. Na nedávnej konferencii venovanej aidsu v Paríži sa zhodli, že "superinfekcia" spôsobená viacerými vírusmi môže byť omnoho bežnejšia než pôvodne predpokladali. Dôsledky sú nanajvýš závažné.
Čoraz častejšie sa objavujú prípady ľudí, ktorým sa spočiatku i bez liekov darilo dobre, ich zdravotný stav sa však prudko zhoršil, keď boli napadnutí novým vírusom. Podľa Dr. Anthonyho Fauciho to znamená, že zatiaľ čo pri infekcii jedným typom vírusu dokáže organizmus vyprodukovať dostatočnú imunitnú odpoveď, proti ďalšiemu vírusu sa brániť ďalej nedokáže.
"Superinfekcia" má však aj inú podobu. V štúdii Dr. Harolda Burgera z New Yorku sa genetickými testami podarilo u ženy infikovanej dvoma vírusmi dokázať, že sa oba vírusy skombinovali za vzniku hybridu s novými vlastnosťami. Keďže dnes poznáme 14 odlišných typov HIV, možných kombinácií je nespočetné množstvo. "Otázkou však zostáva, či je možné vytvoriť vakcínu proti všetkým typom a subtypom HIV," tvrdí Dr. Pozniak, odborník na aids z Londýna. "Povedzme, že niekto s podtypom C má sexuálny pomer s osobou s podtypom A. Oba vírusy, ktoré prúdia v ich krvi, sa nejakým spôsobom skombinujú a vakcína, keďže ide o infekciu A/C, je zrazu neúčinná. Alebo je hybrid A/C omnoho životaschopnejší a napáda imunitný systém agresívnejšie než typ A alebo C." Podľa Dr. Pozniaka je najvyšší čas zastaviť šírenie HIV, a to skôr než dôjde k vzniku celého radu nových mutantov.

Bude proti aidsu vakcína?
Snahy vytvoriť účinnú vakcínu voči aidsu doteraz stroskotali, jednak pre početnosť vírusov spôsobujúcich aids, jednak pre ich schopnosť mutovať a kombinovať sa navzájom. Skôr než by nastala imunizácia voči existujúcim typom HIV, už by v populácii obiehali nové typy vírusu s neznámymi vlastnosťami. Pretrváva však istá nádej. Výskumníci veria, že sa im podarí nájsť na povrchu vírusu miesto, ktoré nepodlieha tak rýchlo mutáciám ako ostatné povrchové štruktúry. Tým by ho bolo možné použiť na prípravu univerzálnej vakcíny. Keďže ju však dosiaľ nemáme a tiež nemáme ani žiadny účinný liek, vzdelávanie sa zdá jediným prostriedkom, ako sa vírusu vyhnúť.

Keď príde k slovu aids
V skorom štádiu symptómy aidsu pripomínajú mnohé iné ochorenia a ich prejavy - horúčku, nevoľnosť, bolesti hlavy, zapálené hrdlo, nechutenstvo, bolesti svalov a kĺbov, napuchnuté lymfatické uzliny, vyrážky a znížený počet lymfocytov a krvných doštičiek v krvi. Často ich sprevádza svalová atrofia a značný pokles hmotnosti. S rozvojom aidsu sa objavujú nové vážne náhodné infekcie (spôsobené choroboplodnými zárodkami, ktorým za normálnych podmienok dokáže organizmus čeliť), zhubné nádory a ďalšie komplikácie. Náhodnými infekciami môžu byť zápal pľúc, hnačka či zápal mozgových blán. Dochádza k oslabovaniu duševných funkcií a u niektorých pacientov sa môže vyvinúť osobitný typ demencie.