Ak by ste si pozorne čítali staré noviny z roku 1954, v Los Angeles Times by ste narazli na jeden zaujímavý článok. Hovoril o tom, že pomaly sa začína vek, kedy budú počítače schopné prekladať text z rôznych jazykov. Týmto „zázrakom“ pritom bol počítač IBM, s náležitou pompou ospevovaný ako „mozog“ schopný otočiť ruštinu do angličitny.
„Svetlá blikajú, počuť tlmené klikanie a do desiatich sekúnd máte preklad,“ cituje dnes server bbc.com dobový článok.
Autor nebol ďaleko od pravdy – dnes nám stačí pár sekúnd na to, aby sme vložili akékoľvek vety do Google Prekladača, a výsledok je na svete za pár sekúnd. V ktoromkoľvek zo 63 jazykov.
Na začiatku bola Enigma
Ak sa v článku spomínala ruština a angličtina, nebolo to náhodou. Práve studená vojna totiž pri vzniku tohto dnes veľmi obľúbeného prekladača zohrala svoju úlohu.
Elektromechanické šifrovacie stroje používané ešte počas druhej svetovej vojny (napríklad nemecká Enigma), inšpirovali vedcov k tomu, aby sa sústredili na celkom novú oblasť počítačového prekladu textov. Jedným z pionierov, ktorý sa touto problematikou zaoberal, bol americký vedec Warren Weaver. Práve on je autorom dobového memoranda s názvom „Translation“ („Preklad“). Tento dokument je považovaný za jeden z najvplyvnejších v oblasti strojového prekladu. Skutočný impulz k vzniku pravekého prekladača však dala až studená vojna, konkrétne túžba Američanov jednoducho porozumieť ruským odborným časopisom.
Veľký objav
Hlavným problémom totiž bola cena manuálneho prekladania. Jej cena sa pohybovala okolo 6 dolárov za stranu (vzhľadom k inflácii by to dnes predstavovalo asi 50 dolárov), navyše prekladateľ musel danému materiálu aj rozumieť. To predstavovalo dosť veľký problém pre Američanov, ktorí túžili byť stále prví v oblasti vývoja nových technológií – a poraziť tak Rusov. Dali sa teda do vymýšľania automatického prekladača. Jedným z prvých bol práve počítač IBM spomínaný v úvode tohto článku. Hoci obsahoval len približne 250 slov a 6 gramatických zvratov, stal sa veľkým objavom danej doby.
Dvadsaťročná prestávka
Lenže potom ideálny narazili na realitu. V 60-tych rokoch v Amerike zavládla frustrácia z budúcnosti počítačových prekladačov.
„Nemáme žiaden výkonný mechanický prekladač a momentálne nemáme pred sebou ani vyhliadky, že by sa v najbližšom čase mohol objaviť,“ napísala Alpac, komisia, ktorá mala na starosti analýzu prekladu ruských dokumentov pre americké vojenské ciele. A tak sa vývoj počítačových prekladačov v tomto období zastavil. Obnovený bol až v 80-tych rokoch, keď sa lacná počítačová sila stala dostupnou.
A teraz si skúste predstaviť, ako by asi Google Prekladač vyzeral dnes, keby vtedy nebol ten výskum na dvadsať rokov prerušený...
Zdroj: www.bbc.com