Do dejín Slovenska sa zapísal ako rozhodný kráľ, ktorý na naše územie dotiahol renesančnú kultúru a vzdelanosť, a ktorého meno sa nezabudnuteľne spája so založením prvej univerzity u nás - Academie Istropolitany.
23. februára 1443 sa Alžbete Siládiovej a jednému z najbohatších uhroských veľmožov Jánovi Huňadymu v sedmohradskom Kluži (dnešné Rumunsko) narodil druhý syn Matej. Po smrti Jána Huňadyho, známeho protitureckého bojovníka, ho spolu so starším bratom Ladislavom zajali. Uhorsko sa vtedy zmietalo v bojoch o nástupníctvo, ktorému padol za obeť aj Ladislav. Matej, aj vďaka nízkemu veku, len o vlások unikol trestu smrti.
Z väzenia sa mu nakoniec podarilo dostať a získal všestranné vzdelanie, plynule rozprával niekoľkýmin jazykmi. Jeho prvou manželkou sa stala Katarína, dcéra Juraja Poděbradského, s ktorým bojoval o uhorský trón. Ako 33-ročný sa druhý raz oženil s Beatrix Aragónskou, dcérou neapolského kráľa. Práve Beatrix priniesla na naše územie renesančných umelcov a vzdelancov. Výsledkom tohto vplyvu bolo aj založenie prvej univerzity na území dnešného Slovenska. Na Academii (či Universite) Istropolitane (jej budovu nájdete na Ventúrskej ulici v Bratislave) pôsobili vtedajší významní európski vzdelanci ako nemecký matematik, astrológ a astronóm Johannes Müller Regiomontanus, Vavrinec Koch z Krompách či teológ Ján Gattus. Žiaľ, univerzita svojho zakladateľa neprežila.
Budovy bývalej University Istropolitany v Bratislave.
Kráľ Matej I. alebo skôr Matej Korvín (z lainského corvinus = havran) nemal zákonných potomkov. Nemanželského syna Jána mu porodila meštianka Barbara Edelpacková. Napriek tvrdej ruke patril Matej Korvín k obľúbeným kráľom, o čom svedčí aj množstvo ľudových povestí či piesní. V roku 1478 navštívil kúpele v Sliačoch, podľa povesti aj listín vraj usporadúval snemy a hostiny pod vyše sedemstoročnou lipou v Bojniciach. Traduje sa, že posledný voľne žijúci zubor na Slovensku sa stal trofejou práve tohto panovníka. Jeho povestný Čierny pluk nájdeme trebárs aj v Sladovičovom Detvanovi.
Matej Korvín a jeho druhá manželka Beatrix.
Napriek idealistickým povestiam vládol rozhodnou a tvrdou rukou. Zlikvidoval zvyšky bratríckych skupín pustošiace Slovensko, posledný bratrícky tábor dobyl v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch. Už o niečo menej sa mudarilo v bojoch proti Osmanom. V Uhorsku previedol daňovú aj peňažnú reformu a celkovo skonsolidoval kráľovstvo vyčerpané osmanskými výbojmi aj vnútronými zápasmi o moc. 4. apríla 1490 dostal mŕtvicu, ktorej o dva dni neskôr podľahol. Paradoxne, jedného z najmocnejších mužov svojej doby zabili figy. Matej sa totiž rozčúlil, že mu ich naservírovali neumyté.
Vyše 700-ročná lipa kráľa Mateja v Bojniciach.