V kanceláriách typu open space pracujeme viacerí. Prekáža nám hluk, zapínanie klimatizácie i vetranie, či to, že šéf nás má pod dohľadom. Ako však naozaj vplýva tento model na ľudí? V štvrtej časti seriálu Týždeň v open space sa budeme venovať zdraviu na pracovisku.
Prečítajte si aj:
Týždeň v open space 1. časť: Chcete prežiť peklo? Urobte si z neho domov
Týždeň v open space 2. časť: Súkromie a oddych v práci sú kľúčové. Aby ľudia „prežili“
Týždeň v open space 3. časť: Vzťahy ľudí v open space má pevne v rukách tímový líder
„Stretla som sa kandidátmi, ktorí mi vyslovene povedali, že nechcú robiť v open space. Vždy to bolo zo zdravotných dôvodov, pretože mali oslabenú imunitu. Aj kvôli zapnutej klimatizácii či väčšej náchylnosti na rozšírenie chorôb,“ potvrdila pre HN personalistka spoločnosti AuJob Zuzana Pálová. Pretože tak, ako sa priestorom open space kancelárií šíri hluk či negatívne vplyvy ohrozujúce vzťahy zamestnancov, je to aj miesto prenosu infekcií vzduchom.
Súhlasí tiež lekár z ambulancie pracovného lekárstva Humania Ronald Hlavatý, podľa ktorého by sa dalo pokojne hovoriť o open space syndróme a on sám sa so zdravotnými problémami pracovníkov v open space stretáva čoraz častejšie. „Okrem šírenia infekcií z dôvodu zanedbanej hygieny vzduchotechniky sú najmä alergici exponovaní rôznymi potenciálnymi alergénmi a keďže open space nezabezpečuje rovnomerné prúdenie vzduchu, ďalšou veľmi rizikovou skupinou zamestnancov sú osoby veľmi citlivé na zmenu teploty,“ vysvetľuje pre HN.
Psychické problémy
Pri tom však nekončíme. Podľa Hlavatého zamestnanci, u ktorých pocit spoločného priestoru vyvoláva emočnú labilnosť a stres, reagujú zníženým pracovným výkonom. „Tých, ktorí musia samostatne pracovať na nejakom projekte, tento veľký priestor vyčerpáva, pretože sa musia oveľa viac sústrediť, zamerať sa viac na to, čo robia a odhlučniť si miestnosť myšlienkami,“ potvrdzuje pracovná psychologička Barbora Kuchárová s tým, že netreba zabúdať, že všetci zamestnanci sú ľudské bytosti a stáva sa, že riešia napríklad nejaké veľmi vážne osobné problémy (závažné ochorenie alebo rozchod vo vzťahu) a aj tento priestor im zhoršuje zdravotný i psychický stav, pretože nemajú úľavu. „Musia sa veľmi pretvarovať. Mala som veľa klientok, ktoré napríklad riešili závislosť vlastného dieťaťa a práca v open space im ubrala tak veľa síl, že odtiaľ nakoniec odišli,“ dodáva.
Okrem toho sa v takýchto priestoroch stretáva aj s viacerými prípadmi syndrómu vyhorenia u ľudí. „Samozrejme, pretože faktory, ktoré ho ovplyvňujú, sú vnútorné a vonkajšie. A tými sú typ práce a pracovné prostredie, teda aj architektonická úprava prostredia pomáha prevencii vyhorenia alebo zvyšuje jeho riziko,“ vysvetľuje Kuchárová.
Sick building syndrome
Podľa pracovného psychológa Filipa Ambróza je súvisiacim pojmom aj sick building syndróm, ktorý označuje situáciu, keď pociťujeme negatívne dôsledky na svojom zdraví v súvislosti s časom stráveným v určitej budove (bez ohľadu na jej vnútornú architektúru). „Telesné príznaky, ako sú podráždenie pokožky, očí, sliznice nosa a hrtana, bolesti hlavy, únava, alergické reakcie či príznaky podobné astme súvisia najmä s nízkou kvalitou vzduchu v týchto budovách. Kvalita vzduchu závisí od vecí, ako sú použité stavebné materiály, technológie použité na kúrenie, ventiláciu, či klimatizáciu budovy, ale aj od množstva a charakteru prístrojov (alebo chemikálií), ktoré sa v budove používajú. V open space je napríklad ,izolované‘ použitie prístrojov a chemikálií samo osebe často problém,“ vysvetľuje s tým, že práve náklady firiem sú často hlavným dôvodom, prečo ľudia pracujú v open space a zároveň sa ocitajú v nekvalitných budovách a naopak. Čo sa týka kvality budov, v ktorých pracujeme, Svetová zdravotná organizácia odhaduje, že až tretina budov môže byť zdrojom príznakov všeobecne spájaných so sick building syndrómom.
Starať sa o seba
Preto práve v takýchto priestoroch treba dbať ešte viac na svoje psychické zdravie. Okrem povinných prestávok a času stráveného v oddychových zónach či kuchyni je podľa Kuchárovej vhodná aj muzikoterapia. „Je to najuniverzálnejší jazyk, má veľkú hĺbku relaxácie, regenerácie síl, niektorí vravia, že dokonca až spirituálnu hodnotu, a má efekt, ako keby ste si dali silnú vitamínovú bombu. Preto odporúčam pri práci v open space počúvať hudbu alebo audioknihu či niečo motivačné.“ Takže treba myslieť aj na psychohygienu. Veľa spať, zdravo jesť, tešiť sa zo života a baterky dobíjať aktívnym odpočinkom. „A veľmi dôležité je dbať o nadčasy. V komfortnom prostredí vie človek pracovať aj desať hodín, ale v nekomfortnom je aj osem hodín veľa,“ uzatvára Kuchárová.
Zdravotné riziká open spaceu v kocke:
– prenos infekcií najmä horných dýchacích ciest, ktoré sa šíria vzduchom, tzv. kvapôčkové nákazy; tie môžu vyvolať aj malé „epidémie“ v pracovných kolektívoch
– riziko zhoršenia ochorení vplyvom neudržiavanej klimatizácie
– riziko zvýšenej expozície hlukom
– zvýšenie psychickej záťaže u exponovaných osôb
– nerovnomerné prúdenie vzduchu, z čoho vyplýva možná lokálna expozícia zamestnanca chladom (prievanom)
– nerovnomerné osvetlenie pracovného priestoru denným svetlom
Zajtra sa, v poslednej časti seriálu, budeme venovať výhodám open spaceu