Výskumníci z juhokalifornskej univerzity a výrobca Phillips spoločne skonštruovali žiarovku, ktorá by mala byť menej atraktívna pre hmyz. Upravili vlnovú dĺžku svetla tak, aby vyžarovalo menej zelenej a modrej, pritom pre človeka vyzerá stále rovnako.
Ilustračná snímka: matthewhague.com
Vedci spočítali, že svetlo, ktoré má menšiu intenzitu zelenej a modrej vlnovej dĺžky, je až o 20 percent menej príťažlivé pre nočný hmyz. Hlavné využitie vidí v tropických oblastiach, kde sa bojuje proti nebezpečenstvu poštípaniu a nákazou často smrteľných ochorení.
Vedci poukazujú napríklad na problém šiestich miliónov ľudí, ktorí sú infikovaní Sagasovou chorobou v oblasti Strednej a Južnej Ameriky, ktoré prenášajú dravé ploštice. Desať percent prípadov končieva smrťou, obzvlášť ohrozené sú dojčatá a malé deti. Postihnuté sú črevá, srdce a mozog.
Všeobecne sa súdi, že je to najmä jas žiarovky, čo k nej priťahuje hmyz, vedci z University of Southern California však súdia, že vlnová dĺžka svetla je ešte dôležitejšia.
Hmyz láka „biele svetlo“, čo je kombinácia všetkých farieb, ale rôzny hmyz je citlivý na určité kombinácie vlnových dĺžok. Napríklad modrá, fialová a ultrafialová vlnová dĺžka sú obzvlášť atraktívne pre mory a niektoré ďalšie skupiny hmyzu, takže tieto vlnové dĺžky boli pre výskum obmedzené. Je však zaujímavé, že ľudské oko žiarovku stále vnímalo ako zdroj bieleho svetla. Jeden z výskumníkov, Travis Longcore, súdi, že ďalším výskumom vlnových dĺžok bude možné dosiahnuť žiarovky, ktoré budú čoraz menej atraktívnejšie pre hmyz.
„Na účely štúdie sme vytvorili jedinečné návrhy LED lámp, ktoré sa mohli regulovať tak, že sa menilo spektrum svetla. Tak sa mohla merať príťažlivosť pre hmyz,“ vysvetľuje André Barroso, vedúci vedecký pracovník v spoločnosti Philips. Teší sa na to, že výsledky týchto výskumov sa už čoskoro prejavia aj u bežných komerčných žiaroviek pre domácnosti.
StoryEditor