Päť priesvitných zriedkavo sa vyskytujúcich hlbokomorských rýb Notoliparis kermadecensis, ktoré vedci vylovili z hĺbky siedmich kilometrov pri pobreží Nového Zélandu, pripomína svojím výzorom vnútornosti zabalené v celofáne. Keďže v ich životnom prostredí chýba svetlo, nemajú takmer žiadnu pigmentáciu. Vedcom však poskytli nové informácie o tom, v akej hĺbke dokážu ryby prežiť, informujú o tom v najnovšom vydaní odborného časopisu Proceedings of the National Academy v Sciences.
Uviedli v ňom, že s pomocou biochémie dospeli k záveru, že ryby zrejme neprežijú v hĺbke prevyšujúcej 8200 metrov. To by znamenalo, že v najhlbšej štvrtine svetových oceánov nie sú nijaké ryby, napísala agentúra Associated Press.
Spoluautor článku, novozélandský morský ekológ Ashley Rowden povedal, že uvedenú rybu sa nikomu nepodarilo chytiť takmer 60 rokov a tak si nerobil veľké nádeje, keď koncom roka 2011 spustili do hlbokomorskej Kermadeckej priekopy pri Novom Zélande pascu. Mala tvar škatule a dali do nej makrelu ako návnadu pre malé živočíchy pripomínajúce pieskové blchy, ktorými sa Notoliparis kermadecensis živí. "Keď sme pascu vytiahli, bolo úžasné túto rybu vidieť. A mali sme ich viac ako jednu," vyhlásil. V rukaviciach zobral do ruky jednu z rýb, ktorá mu pripomínala "kondóm naplnený vodou". "Zašpinenú želatínovú masu, ktorá sa mi pohybovala v rukách. Ryba bola veľmi chladná a bolo jej vidieť vnútorné orgány a všetko," dodal.
Podľa Rowdena, ktorý pracuje v novozélandskom Národnom inštitúte vodného a atmosférického výskumu, sa vedci aj doteraz domnievali, že ryby žijú len do istej hĺbky, avšak teraz to svojím výskumom vedecky podložili. Rybu, ktorú skúmali, vylovili v druhej najväčšej zaznamenanej hĺbke. Vôbec najhlbšie, v hĺbke 8370 metrov, zachytil v roku 1970 rybársky čln pri pobreží Čile vo vlečnej sieti úhora. Nie je však isté, či ho sieť zachytila pri dne oceánu alebo vyššie, pri vyťahovaní.
Vedúci autor štúdie, Paul Yancey z univerzity Whitman College v štáte Washington, konštatoval, že v rybe zmerali hladinu oxidu trimetylamínu, molekuly, ktorá chráni bielkoviny pred tlakom. Podľa jeho slov sa zdá, že existuje prirodzená hranica množstva tejto molekuly, ktoré môže ryba obsahovať. Povedal, že vedci túto molekulu skúmajú v súvislosti s jej možným uplatnením u človeka, napríklad pri liečbe glaukómu. Yancey dodal, že hlbokomorská ryba vyzerá veľmi zvláštne, a navyše strašne zapácha, keď sa začne rozkladať. Môže za to iná vlastnosť uvedenej molekuly, vďaka ktorej je rybu výrazne cítiť. A čím hlbšie v mori žije, tým viac zapácha, citovala ho agentúra Associated Press.
StoryEditor