Príroda nás vybavila pozoruhodnými tvárami, ktoré môžu mať najrozmanitejšie črty. Aké sily ju však tvarovali počas evolúcie? Biológ David Carrier a lekár Mike Morgan z Univerzity v Utahu nedávno prišli s hypotézou ochranného zosilnenie lebky (Protective Buttressing hypothesis).
Domnievajú sa, že tváre v ľudskej histórii, obzvlášť tváre našich predchodcov australopitékov, vytvarovali bitky medzi samcami. Ich štúdia, ktorú publikovali v časopise Biological Reviews, sa tak stala vyzývateľkou dlho prevládajúce predstavy o pôvode mužnej tváre australopitékov kvôli jedeniu nepoddajnej potravy, napríklad tvrdých orechov.
Podľa CarrierA s Morganom majú australopitékovia vlastnosti, ktoré môžeme považovať za vylepšenia vhodné na bitku. Z tvaru ich ruky je zrejmé, že ju mohli zovrieť do päste, a teda účinnejšie zasiahnuť cieľ. Mlátenie uľahčovalo aj usporiadanie svalov a kostry celej ruky.
Z toho sa dá odvodiť, že podobným vývojom pravdepdoobne prešla aj tvár, aby bola lepšie pred údermi chránená. Bádatelia vychádzali z toho, že v dnešných bitkách holými rukami je primárnym cieľom úderov často práve tvár. Pritom si všimli, že lebečné kosti, ktoré trpia najvyšším počtom zlomenín v bitkách, sú práve tie, ktoré u australopitékov najviac zosilneli.
Navyše, v tých istých kostiach sa najviac líšia samce a samice, tak u australopitékov, ako aj tváre dnešných mužov a žien. Podstatné však podľa vedcov je predovšetkým to, že sa spomínané zmeny tváre objavovali súčasne s vývojom päste.
Carrier s Morganom propagujú vývoj ľudskej línie ako evolúcii bitkárov už dlhšiu dobu. Násilie určite nebolo jediné, ktoré malo prsty v tvarovaní nášho tváre, no je to jedna z dosť presvedčivých teórií.
