Správa vedcov z Northwestern University a Univerzity v Novom Mexiku predkladá dôkazy o potenciálnych oceánoch vody umiestnených hlboko pod Spojenými štátmi. Aj keď nie v známej tekutej forme - takpovediac ingrediencie pre vznik vody sú totiž naviazané do skaly hlboko v zemskom plášti. Tento objav môže predstavovať najväčšiu vodnú nádrž planéty.
Prítomnosť kvapalnej vody na povrchu je to, čo robí našu „modrú“ planétu obývateľnou, a vedci sa už dlho snažia prísť na to, ako veľmi môže voda cirkulovať medzi zemským povrchom a vnútornými nádržami cez tektonické zlomy. Geofyzik z northwesternskej univerzity Steve Jacobsen a seizmológ z Univerzity v Novom Mexiku Brandon Schmandt našli hlboké kapsy magmy asi 400 kilometrov pod povrchom Severnej Ameriky, čo je pravdepodobne aj dôkazom prítomnosti vody v týchto hĺbkach. Tento objav naznačuje, že voda zo zemského povrchu môže byť do takých veľkých hĺbok privádzaná cez tektonické zlomy a že dokonca môže spôsobovať čiastočné tavenie hornín hlboko v zemskom plášti.
Závery vedci publikovali v časopise Science a podľa autorov nám pomôžu pochopiť, ako sa vytvárala naša Zem, aké je jej aktuálne zloženie a vnútorné fungovanie a koľko vody sa v takomto kamennom zovretí nachádza.
„Geologické procesy na zemskom povrchu, ako napríklad zemetrasenie alebo erupcie sopiek, sú výrazom toho, čo sa deje vo vnútri Zeme," povedal Jacobsen. „Myslím si, že konečne uvidíme celý cyklus vody v krajine, ktorý nám môže pomôcť vysvetliť obrovské množstvo kvapalnej vody na povrchu našej obývateľnej planéty. Vedci hľadali túto chýbajúcu hĺbkovú vodu po celé desaťročia."
Vedci už dlho špekulovali, že voda je uväznená v skalnatých vrstvách zemského plášťa a nachádza sa medzi spodným a vrchným plášťom v hĺbke medzi 400 až 660 km. Jacobsen a Schmandt sú však prví, kto poskytol priame dôkazy o tom, že môže existovať voda v tejto oblasti plášťa, známej ako prechodná zóna, v regionálnom meradle. Oblasť sa rozprestiera cez väčšinu vnútrozemia Spojených štátov.
Ak čo len jedno percento hmotnosti hornín v plášti v prechodnej zóne tvorí voda, tak podľa vedcov je to trojnásobok množstva v našich oceánoch. Táto voda však nie je vo forme, ako ju poznáme - teda kvapalina, ľad alebo para. Toto štvrté skupenstvo vody je v pasci vnútri molekulárnej štruktúry minerálov v horninách plášťa. Hmotnosť 400 kilometrov hornín vytvára taký vysoký tlak, že spolu s teplotami nad 1 000 stupňov Celzia molekuly vody pretransformuje do hydroxylových skupín (OH), ktoré môžu byť viazané v štruktúre minerálov.
Zdroj: sciencedaily.com