Svojho času dostávala do kolien milióny mužov a žien. Bola krásna, odvážna a ako prvá žena preletela v roku 1928 ponad Atlantický oceán. Zmizla v roku 1937 pri pokuse obletieť svet. Spolu s navigátorom sa stratila niekde medzo Novou Guineou a Howlandovým ostrovom, kde mali mať ďalšie medzipristátie. Dlhé desaťročia bol ich osud pomerne nejasný. A zdá sa, že dostáva nové kontúry.
Lietadlo slávnej pilotky malo totiž neštandardne veľké okienka pre navigátora a novo objavené fotografie ukázali, že jedno z týchto okienok bolo zakryté špeciálnym plátom. Práve ten asi vedci našli na atole Nikumaroro. Pátrači zo skupiny TIGHAR (The International Group for Historic Aircraft Recovery) identifikovali kus plechu, ktorý vraj jednoznačne pochádza z pilotkinho stroja. Artefakt objavili na atole Nikumaroro, pri ktorého brehoch vlani identifikovali možné trosky jej lietadla Lockheed Electra. Kus hliníkového plechu s otvormi po nitoch, ktorý bádatelia označili ako Artefakt 2-2-V-1, bol nájdený na pobreží atolu už v roku 1991. Pátrači ho však nedávali do súvislosti s lietadlom Earhartovej, pretože na lietadlách tohto typu sa podobné súčasti nevyskytovali.
Nedávno sa však objavili fotografie, ktoré dokazujú, že Electra bola špeciálne upravená v Miami, krátko pred štartom jej poslednej cesty. Earhartová si na lietadle nechala jedno zo zadných okienok vybrať a nahradiť ho kovovou záplatou. A práve tá presne zodpovedá kusu, ktorý bádatelia objavili.
„Odtlačok prsta" lietadla slávnej pilotky
„Na jej Lockheed Electra bolo v Miami vymontované okno, ktoré bolo vyrobené špeciálne na mieru, a nahradené hliníkovým plátom. Rozmery a rozmiestnenie nitov na záplate presne zodpovedali otvoru, ktorý mal zakrývať, a štruktúre trupu lietadla,“ vysvetľuje tlačová správa TIGHARu. „Záplata je unikátna a zodpovedá tomuto konkrétnemu lietadlu, rovnako ako odtlačok prsta zodpovedá konkrétnemu človeku."
Earhartová si v rámci príprav na let okolo sveta nechala zväčšiť dve z okienok na zadnej strane. Odhaduje sa, že to bolo kvôli lepšiemu výhľadu pre navigátora. Pred odletom 1. júna 1937 však bolo jedno zo zväčšených okien vymontované a nahradené hliníkovým plátom. Bádatelia dospeli k záveru, že hliníkový plát nájdený na atole Nikumaroro musel byť z lietadla oddelený človekom - ak by sa oddelil pri havárii, ležal by buď niekde na morskom dne s ďalšími troskami, alebo by sa na pobreží v jeho okolí našli ďalšie súčasti." Nie je to náhodný úlomok, ktorý by sa od stroskotaného lietadla oddelil pôsobením prílivu a odlivu. Vyzerá to, že ho z lietadla niekto odlomil, kým stroj ležal na plytčine," uvádza tlačová správa. „Otázkou je, kto a kedy to urobil."
Núdzové pristátie unavených letcov
Earhartová svoju poslednú cestu podnikla spolu s navigátorom Fredom Noonanom. Na cestu okolo sveta vyrazili 1. júna 1937. Posledné úspešné medzipristátia podnikli 30. júna na Novej Guinei, odkiaľ 2. júla odštartovali na let na Howlandov ostrov, kde mali pristáť poslednýkrát pred návratom do USA.
Plát porovnávali s českým lietadlom
Bádatelia zo skupiny TIGHAR porovnávali nájdený artefakt 2-2-V-1 sa zachovalým lietadlom Lockheed Electra s výrobným číslom 1091 a registračnou značkou OK-CTB, ktoré v 30. rokoch patrili zlínskemu obuvníkovi Janovi Antonínovi Baťovi. Lietadlo pôvodne malo patriť práve Earhartovej; Baťa však pilotku „predbehol“. Electra OK-CTB nakoniec skončila v USA, odkiaľ sa ju v roku 2009 podarilo kúpiť Leteckému múzeu Točná. V súčasnosti lietadlo podstupuje generálnu opravu v kansaskej Wichite a v roku 2015 by sa mal vrátiť do Česka.
Podľa svedectiev z posledného medzipristátia boli už obaja letci pred poslednou etapou cesty značne unavení a trápili ich mierne zdravotné ťažkosti. Posádka však vraj trvala na tom, že sa do USA vráti 4. júla, teda v Deň nezávislosti. Aby si poslednú časť cesty uľahčili, rozhodli sa údajne Earhartová s Noonanom zbaviť čo najviac záťaže. Nechali na Novej Guinei jednu z vysielačiek, výstražné svetlice i ďalšie vybavenie. Posádka Lockheed podľa všetkého v tme nad oceánom stratila orientáciu a nemožno vylúčiť ani to, že pri navigačných výpočtoch sa unavení letci dopustili chyby. Stretávali sa aj s nie príliš priaznivým počasím a s problémami s rádiom. Pilotka sa naposledy ozvala 2. júla ráno americkej armádnej lodi Itasca, ktorá ju mala pri Howlandovom ostrove navigovať, s týmito slovami: „Musíme byť niekde nad vami, ale nevidíme vás. Dochádza nám palivo. "
Tento plát podľa všetkého pochádzal z Earhartovej lietadla. Snímka: ©TIGHAR 2014
Doteraz objavené stopy nasvedčujú tomu, že Earhartovej sa podarilo núdzovo pristáť na pobreží pustého atolu Nikumaroro (asi 500 km južne od Howlandovho ostrova). Stroskotané lietadlo potom vplyvom prílivu a odlivu pravdepodobne skončilo na oceánskom dne, ďalej od atolu. Na atole sa už od 40. rokov postupne nachádzali stopy po dočasnom ľudskom osídlení. Podarilo sa nájsť kostrové pozostatky (ktoré sa však do súčasnosti nezachovali), ďalej napríklad úlomky nástrojov, zips z leteckej bundy alebo škatuľku od krému proti pehám (Earhartová bola pehavá, čo sa jej nepáčilo) a ďalšie zvyšky. Stroskotancom sa nakoniec stal osudným fakt, že na atole nie je zdroj pitnej vody.
Nadácia TIGHAR sa v roku 2015 chystá na Nikumaroro vypraviť znova, bude to už ich ôsma výprava za osudom Amelie Earhartovej. Bádatelia dúfajú, že tentoraz sa im konečne podarí vrak pilotkinho lietadla objaviť.
Zdroj: iDnes.cz