Je známym faktom, že dlhé lety zo západu na východ trvajú kratšiu dobu než lety opačným smerom. Lietadlá vo vysokých vrstvách atmosféry totiž pri letoch na východ "poháňa" (a smerom na západ naopak brzdí) silný vietor, tzv. jet stream čiže tryskové prúdenie. To vzniká na rozhraniach veľkých atmosferických más s rozdielnou teplotou, píše idnes.cz.
Tryskové prúdenie sa vyskytuje predovšetkým medzi 30 ° až 50 ° severnej a južnej šírky. Zasahuje teda do najfrekventovanejších letových trás - atlantickej z Európy na východné pobrežie USA a pacifickej zo západného pobrežia USA do Ázie. Vedci z Oceánografického inštitútu vo Woods Hale (WHOI) a z Wisconsinskej univerzity teraz zistili, že sa tryskové prúdenie mení a ide podľa nich o dôsledok globálneho otepľovania. Hannah Barkley, jednu z autoriek projektu, podľa britského denníka Daily Mail k výskumu inšpirovala jedna z ciest z havajského Honolulu do USA. Uvedomila si totiž, že let bol kratší ako obvykle. "Ako prvé ma napadlo, aký bol asi v ten deň vietor vo vysokých letových hladinách," hovorí jej kolega a vedúci projektu Kris Karnauskas.
Vedci potom z databázy Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) zistili, že onoho dňa bol polárny jet stream mimoriadne silný. Spomaľovanie a zrýchľovanie tryskového prúdenia je spôsobené zmenami teplôt oceánov najmä v rovníkovej oblasti a mení sa v priebehu roka. Vedecký tím však zistil, že výkyvy sú stále extrémnejšie.
Výskumníci si vyžiadali tiež záznamy o dĺžke letov štyroch amerických leteckých spoločností, ktoré prevádzkujú lety medzi Honolulu a mestami na západnom pobreží USA, a porovnali dáta za posledných 20 rokov. Zistili, že dĺžky letov úplne presne zodpovedajú rýchlosti tryskového prúdenia v danom období. Taktiež si overili, že spomalenie letov pri ceste z východu na západ je väčšie ako zrýchlenie pri ceste opačným smerom.
Napríklad ak sa let na východ kvôli vetru skráti o desať minút, let opačným smerom proti rovnako silnému vetru cestu sa predĺži o jedenásť minút. Rozdiely sa teda nevynulujú a celková doba, ktorú lietadlá strávia vo vzduchu, sa pomaly zvyšuje. A v tom je problém. Čím dlhší čas totiž lietadlo vo vzduchu strávi, tým viac spáli paliva a vyprodukuje viac skleníkových plynov, ktoré vedú k ďalším klimatickým zmenám. A v dôsledku k ďalšiemu predĺženiu času letov. Patrick Smith, dopravný pilot a letecký publicista, však upozorňuje, že z rastu objemu emisií nemožno viniť len leteckú dopravu. "Komerčná letecká preprava je zodpovedná za menej ako štyri percentá emisií skleníkových plynov."
Nič to však nemení na tom, že predlžovanie letov, hoci by išlo aj o krátke časové úseky v rozmedzí niekoľkých minút, vedie k veľkému nárastu emisií. Tím z WHOI a Wisconsinskej univerzity vypočítal, že keby sa len lety z a do USA predĺžili o uvedenú minútu na každý spiatočný let, znamenalo by to, že lietadlá ročne strávia vo vzduchu o 300-tisíc hodín navyše. To znamená značný nárast spotreby paliva, nákladov a tiež emisií skleníkových plynov, hlavne oxidu uhličitého.
Aerolinky podľa vedcov zatiaľ tento jav príliš nebrali do úvahy pri plánovaní letov (vyhnúť sa mu do istej miery dá napríklad úpravou letovej trati alebo voľbou takej letovej hladiny, kde nie je protivietor tak silný). O obmedzenie spotreby paliva, a tým pádom o ušetrenie nákladov ako aj o zníženie emisií, však usilujú aj výrobcovia lietadiel a ich súčastí, najmä motorov.
StoryEditor