StoryEditor

Hitler zakázal "nadľuďom" cigarety. Nacisti ich prvýkrát spojili s rakovinou

15.02.2016, 10:22

Lekári nacistického Nemecka ako prví preukázali nebezpečenstvo cigariet pre ľudské zdravie. Adolf Hitler dokonca svojim vojakom zakazoval fajčiť. Výskum nemeckých vedcov bol však poškvrnený nacistickou rasovou rétorikou a po porážke Nemecka sa na rakovinotvorné účinky cigariet takmer zabudlo.

To, že fajčenie cigariet zvyšuje pravdepodobnosť rakoviny pľúc a ďalších desiatok ochorení, je dnes dobre zdokumentovaná skutočnosť, ktorú už zvyčajne nepopierajú ani výrobcovia tabakových výrobkov. Ešte pred pol storočím však išlo o veľmi kontroverznú otázku. Aj preto, že výrobcovia cigariet úmyselne zahmlievali či zľahčovali im nepohodlné vedecké poznatky.

Pritom už koncom tridsiatych rokov a začiatkom štyridsiatych rokov 20. storočia mali vedci dostatok dôkazov na to, aby označili fajčenie cigariet za zdraviu škodlivé. Mali dokonca doklady o tom, že spôsobuje rakovinu. Prečo trvalo tak dlho, než sa tieto poznatky presadili? Dôvod je jednoduchý - k záverom o škodlivosti fajčenia dospeli nemeckí vedci v službách Adolfa Hitlera. Interpretácia ich výskumu mala teda do značnej miery ideologický podtext.

Prvé prípady: Kde sa vzala rakovina pľúc?

Kým pre dnešných doktorov je rakovina pľúc notoricky známou chorobou, na začiatku 20. storočia išlo o raritu. Do roku 1898 bolo prípadov rakoviny pľúc zaznamenaných na celom svete iba 140 a rakovina pľúc tvorila sotva percento všetkých rakovín.

V prvých desaťročiach 20. storočia - predovšetkým po prvej svetovej vojne - však prípadov tejto "novej choroby" rapídne pribúdalo. Patológovia aj toxikológovia po celom svete si lámali hlavu, čím môže byť táto záhadná a smrteľná choroba spôsobená. Počet výskytov totiž nešlo ľahko vysvetliť len zlepšením diagnostickej metódy.

Patológovia v Nemecku boli jedni z prvých, ktorí si "epidémiu" rakoviny pľúc všimli už krátko po prvej svetovej vojne. Až v tridsiatych rokoch ale vedci prvýkrát navrhli ako jedno z možných vysvetlení nezvyčajného rozmachu rakoviny pľúc fajčenie tabaku. V prestížnej publikácii Špeciálna patológia z roku 1930 nájdeme u rakoviny pľúc rad hypotéz a pokusov o jej vysvetlenie: Urbanizácia spoločnosti, automobilová doprava, prach v ovzduší, asfaltové cesty ... Jednou či dvoma vetami je tu spomínané aj fajčenie, avšak s upozornením, že konkrétny dôkaz o súvislosti nebol nájdený. 

Dôkaz o spojení rakoviny pľúc s fajčením cigariet

Štatistické analýzy spájali fajčenie s rakovinou už od roku 1929, kedy Fritz Lickint označil konzumáciu tabaku za "najlepší spôsob, ako vysvetliť nárast rakoviny pľúc." Vychádzal okrem iného z toho, že drvivá väčšina ľudí, ktorí rakovinu pľúc dostali, boli fajčiari.

Prelomový - hoci nepriamy dôkaz - o škodlivosti fajčenia priniesol na samom začiatku vojny nemecký vedec (a zároveň člen strany NSDAP) Franz Müller. Vo svojej dizertačnej práci Tabakmissbrauch und Lungencarcinom z roku 1939 predstavil historicky prvú epidemiologickú štúdiu s kontrolnými mechanizmami. Tá jasne ukázala: Fajčiari dostávajú rakovinu pľúc častejšie ako nefajčiari.

Výskumom vplyvu fajčenia na zdravie človeka sa potom priamo zaoberal špeciálny inštitút Wissenschaftliches Institut zur Erforschung der Tabakgefahren založený v apríli 1941 na Univerzite v Jene za prítomnosti politických špičiek Tretej ríše. Pri inauguračnej ceremónii prezident ríšskeho úradu pre verejné zdravie prorokoval, že inštitút "zachráni život státisícom drahocenných nemeckých pracujúcich." To ale rozhodne nebola jediná politizácia tohto vedeckého výskumu ...

Zdravie nadčloveka nesmie byť pošpinené!

Fajčenie cigariet bolo v hľadáčiku nemeckých úradov i z iných dôvodov. Pripisovali fajčeniu zvýšené riziko srdcových chorôb, čo bola v tridsiatych rokoch oveľa prominentnejšia skupina ochorení ako rakovina. Varovali tiež, že ženy, ktoré dojčia, odovzdávajú svojmu dieťaťu nikotín cez materské mlieko. (Dnes vieme, že obe tieto obavy boli oprávnené.)

V nacistickej rétorike "rasovej čistoty" a "novej rasy nadľudí" ale ťaženie proti fajčeniu dostávalo aj rozmer rasovo kultivačný. "Boj proti fajčeniu bol súčasťou väčšieho hnutia, ktoré sa bálo pošpinenia nemeckého tela vonkajšími jedmi. Nemci skúmali karcinogénne vplyvy farbív, azbestu, rádioaktívnych látok, ortuti," všíma si americký vedecký historik Robert Proctor, okrem iného autor knihy Nacistické ťaženie proti fajčeniu. "Úrady sa starali o "čistotu nemeckého jedla" a táto snaha bola spojená s ideologickým ťažením proti "vplyvom cudzích rás" na nemecké obyvateľstvo."

Ako škodlivé bolo fajčenie hodnotené z hľadiska zdravotného, ​​ekonomického i ideologického. V Nemecku bol dokonca boj proti fajčeniu podporený aj radom oficiálnych zákazov. Fajčiť nesmeli vojaci slúžiaci v letectve (Luftwaffe) ani zamestnanci pošty (Reichspost). Zákaz fajčenia ďalej platil v nemocniciach, pri pôrodoch a na niektorých verejných miestach.

Rozbehla sa aj reklamnú kampaň, ktorá zdôrazňovala výhody zdravého životného štýlu (preventívna medicína bola nacistickej ideológii vlastná). Hlavnou hviezdou nacistického protifajčiarskeho hnutia bol potom pochopiteľne samotný Adolf Hitler. Jedna z kampaní napríklad pripomínala: "Bratia národní socialisti, viete, že váš vodca je proti fajčeniu, a že každý človek je v našom spoločenstve zodpovedný za svoje činy, a nemá právo ničiť svoje telo drogami?"

Pošpinená a zabudnutá veda

Boj proti fajčeniu bol v nacistickom Nemecku súčasťou tzv. rasovej hygieny, ktorá zahŕňala tiež eugeniku, rasovo orientovanú reproduktívnu medicínu a samozrejme aj "konečné riešenie židovskej otázky". Je teda celkom pochopiteľné, že zahraniční vedci brali nemecké výsledky týkajúce sa škodlivosti fajčenia s veľkou rezervou.

V dôsledku sa tak vedecké poznanie výrazne spomalilo. Dodnes je napokon nacistický boj proti fajčeniu vnímaný niektorými zástancami konšpiračných teórií ako dôkaz toho, že argumenty proti fajčeniu sú vymyslené "protitabakovou lobby" (nech už to je ktokoľvek). Nemecké štúdie, ktoré presvedčivo dokazovali rakovinotvorné účinky cigariet, upadli do nemilosti alebo zabudnutia.

Nie že by výskum neprebiehal aj inde. Americké tabakové koncerny disponovali jasnými dokladmi o škodlivosti fajčenia už v polovici päťdesiatych rokov. Rozhodli sa ale tieto výsledky zatajiť, skresliť, spochybniť a zamiesť. Nacistické zákazy fajčenia tak paradoxne využili ako argument proti zákazom fajčenia. Ktorý rozumne uvažujúci politik by sa chcel inšpirovať v nacistickom Nemecku?

To, čo tabakové firmy predviedli v nasledujúcich piatich dekádach, znovu ukázalo to, ako možno vedecké poznanie v očiach verejnosti prekrútiť a využiť na vlastnú propagandu.

01 - Modified: 2008-02-07 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Sťahoval firmu na Slovensko. Vo Francúzsku zažil drámu
01 - Modified: 2024-06-06 13:56:06 - Feat.: - Title: Je to len klamný manéver. Nemci mohli inváziu v Normandii odraziť, no napokon ju spojencom uľahčili 02 - Modified: 2024-05-31 09:20:12 - Feat.: - Title: Na úsvite zlatej éry. Československo malo pôrodné bolesti za sebou, na západe i východe začínalo klíčiť zlo 03 - Modified: 2024-05-08 08:47:47 - Feat.: - Title: Germania mala mať chrám taký veľký, že by mal vlastné počasie. Hitler chcel Berlín prebudovať na hlavné mesto sveta 04 - Modified: 2024-04-26 13:33:35 - Feat.: - Title: Tri kroky Britov aj s radikálnym rezom zastavili fajčiarov. Slovensko robí málo, len zdražiť cigarety nestačí 05 - Modified: 2024-04-24 06:15:26 - Feat.: - Title: Vláda ide zdaňovať aj cigaretové alternatívy. Skúsenosť z Čiech je pre nás mementom
menuLevel = 2, menuRoute = science/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
19. jún 2024 15:22