Analyzoval látku, do ktorej mal byť podľa legendy zavinutý ukrižovaný Ježiš Kristus a zistil, že o ňom neexistuje zmienka pred rokom 1355. Podľa neho to bola stredoveká rekvizita, ktorá sa používala počas veľkonočných sviatkov.
Každý rok sa na vzácne plátno prídu pozrieť dva milióny ľudí. A mnohí z nich ako hlboko veriaci sú presvedčení o tom, že zahaľovalo telo Krista po tom, čo ho sňali z kríža. Dôkazom toho majú byť aj tmavšie fľaky, ktoré zodpovedajú proporciám ľudského tela. Charles Freeman si však myslí, že od toho má plátno pekne ďaleko. Ako jeden z dôkazov predkladá testovanie rádiokarbónovou metódou, ktorá ho v roku 1988 označila ako produkt 14. storočia. Freeman okrem toho preskúmal množstvo dobových textov a zistil, že najstaršia zmienka o Turínskom plátne pochádza z roku 1355.
Ako relikviu ho podľa neho prvá začala uvádzať šľachtická rodina Savojských v roku 1453, ďalšieho „znovuzrodenia“ sa plátno dočkalo v roku 1613, keď ho objavil umelec Antonio Tempesta.
Podľa Freemana sa odvtedy hojne využívalo v ceremoniáli nazývanom Quem Quaeritis? (v preklade koho hľadám), ktorý sa v stredoveku a novoveku využíval počas veľkonočných obradov. O pravosti plátna sa pochybuje už celé desaťročia, no zatiaľ nikomu sa nepodarilo o tom presvedčiť milióny veriacich po celom svete.
Zdroj: dailymail.co.uk