V poslednej dobe sa stáva pravidlom, že keď chcete nájsť naozaj staré horniny, tak musíte ísť do západnej Austrálie. Vek miliardy rokov je tam cítiť na každom kroku divokrásnou Marťanskou krajinou. Práve odtiaľ je známy aj najstarší materiál na Zemi, slávny kryštál zirkónu (kremičitanu zirkónia) z Jack Hills. Ako to už ale v podobných prípadoch býva, objaviteľom rekordných vecí chce byť úplne každý a tak sa aj okolo zirkónu z Jack Hills vlečú spory.
Zatiaľ posledný ťah v partii o najstaršiu pozemskú horninu urobil John Valley z Univerzity štátu Wisconsin v Madisone, keď s početným tímom spolupracovníkov potvrdil vznik pozemskej kôry prinajmenšom pred 4,4 miliardami rokov. Inými slovami, nedlho po samotnom vzniku Zeme v mladej Slnečnej sústave. Kryštály zirkónu, s ktorými Valley a spol. pracovali, sú tak opäť doložené ako najstarší známy materiál akéhokoľvek druhu na Zemi.
Valley a spol. tým tiež silne podporili hypotézu Chladnej mladej Zeme (CEE, Cool Early Earth), podľa ktorej čerstvá Zemeguľa skoro po svojom vzniku vychladla natoľko, že sa na nej objavili oceány kvapalnej vody. Ide o to, že by spomínané kryštály zirkónu mali vznikať v kvapalnej vode. Podľa Valleyho sa to stalo asi tak pred 4,4 až 4,3 miliardami rokov, dlho pred peklom Neskorého ťažkého bombardovania meteoritmi (Late Heavy Bombardment).
Vedci použili na analýzu pradávnych kryštálov zirkónu tomografický atómovú sondu (APT, Atom - Probe Tomography), ktorá spoločne s hmotnostnou spektrometriou sekundárnych iónov zabezpečila spoľahlivé určenie veku skúmaného zirkónu premeraním vlastností všetkých jeho zmesových atómov olova. Tieto atómy vytvorili cca 1 miliardu rokov po kryštalizácii samotného zirkónu zhluky, ktoré Valley poeticky prirovnáva k hrozienkám v pudingu.
Vznik, pomer zahrnutých izotopov a veľkosť týchto zhlukov, ktorá predstavuje menej ako 50 atómov olova, dohromady fungujú hodiny, ktoré potvrdzujú predpokladaný vek zirkónu z Jack Hills. Cenné informácie poskytla aj analýza pomerov izotopov kyslíka, obsiahnutého v tomto zirkóne.
Podľa Valleyho a spol. všetko svedčí v prospech hypotézy Chladné mladej Zeme, podľa ktorej čerstvo zrodená Zemeguľa prežila intenzívne zrážky s meteoritmi, vrátane šialeného stretu s telesom veľkosti Marsu, pri ktorom vznikol dnešný Mesiac, a potom celkom čoskoro vychladla. Oceány horúcej lávy v takom prípade nahradila voda s príjemnou teplotou, v ktorej sa mohlo diať všeličo zaujímavé.
Zdroj: osel.cz