Súvislosť medzi zápalmi a depresiami bola zrejme znovu potvrdená, tvrdí portál lidovky.cz. Okolo 50 percent pacientov trpiacich vzácnou chorobou mastocytózou trpí zároveň depresívnymi príznakmi. Konštatovali to profesori Olivier Hermine z Inštitútu Imagine a Raphaël Gaillard z Pasteurova ústavu. Mastocytóza je ochorenie, kedy je prítomný abnormálny rast a hromadenie mastocytov.
Tieto bunky sú súčasťou imunitného systému a v prípade ochorenia sa hromadia v jednom alebo viacerých orgánoch (napríklad v koži, kostnej dreni, pečeni či slezine). Tieto bunky sú zodpovedné za alergické či zápalové reakcie. Mastocytóza sa prejavuje buď kožnou formou, väčšinou benígnu, alebo systémovú, kedy je závažnejšia a postihuje kosti či tráviacu sústavu. Píše o tom francúzsky denník Le Monde.
Problém: tryptofán
Pri štúdii vedenej Sophiou Georginovou-Lavialleovou v niekoľkých parížskych nemocniciach bolo sledovaných 54 dospelých postihnutých miernou formou mastocytózy. Dve tretiny z týchto ľudí vykazovali depresívne príznaky a boli porovnávané s kontrolnou vzorkou 54 zdravých dospelých jedincov.
Vedci analýzou depresívneho ochorenia a krvi preukázali, že pacienti mali nižšie koncentrácie aminokyseliny tryptofánu a vyšší podiel neurotoxických derivátov tryptofánu, ako je kyselina chinolínová. Organizmus premieňa tryptofán na serotonín, neurotransmiter, ktorého množstvo v mozgu sa dnešné lekárstvo snaží zvýšiť pomocou antidepresív.
Tieto výsledky potvrdzujú predošlé výskumy, ktoré ukázali, že narušenie metabolizmu tryptofánu pri depresívnom ochorení môže byť spôsobené zápalom. Štúdia tiež ukázala, že skupina pacientov postihnutých mastocytózou mala nižšiu koncentráciu serotonínu v krvi.
Zápalové molekuly
Vzťah medzi depresiou a zápalom bol už pozorovaný. „Niekoľko štúdií už preukázalo výrazné účinky ketamínu, anestetika, ktoré je tiež silným inhibítorom kyseliny chinolínovej, na osoby nereagujúce na konvenčnú liečbu,“ pripomína profesor Raphaël Gaillard. „Zároveň je potrebné prihliadať na to, či sa u depresívnych osôb nereagujúcich na bežnú liečbu vyskytuje aktivácia mastocytov, bez toho, aby títo pacienti trpeli mastocytózou,“ dodáva profesor Hermine.
Táto štúdia otvára ďalšiu cestu: testovať látky, ktoré by mohli zabrániť mastocytom rozširovať ich zápalové molekuly. Tieto nové cesty sú o to zaujímavejšie, keď uvážime, že asi 30 percent pacientov trpiacich depresiou nereaguje adekvátne na liečbu klasickými antidepresívami. Vo svete trpí depresiou na 350 miliónov ľudí. „Vo sfére depresie je potrebné prehodnotiť význam zápalových procesov a imunológie, pretože antidepresíva, inhibítory receptorov serotonínu, sa počas posledných 30 rokov vyvinula len málo,“ uvádza profesor Gaillard.
StoryEditor