Nedostatočný výkon mozgu sa ukazuje ako jedna z najväčších rezerv pri dosahovaní špičkových športových výkonov. Aspoň čiastočná náprava je na ceste - a je elektrická, píše biológ Jaroslav Petr pre portál idnes.cz.
Občas sa zdá, že špičkoví športoví profesionáli ku svojej práci mozog ani veľmi nepotrebujú. Ale opak je pravdou. Posilnenie funkcií vybraných mozgových centier môže podľa niektorých výskumov významne zlepšiť výkonnosť v rade športov vrátane tých, kde je výkonnosť založená na vytrvalosti. Článok vo vedeckom týždenníku Nature prináša správu o kalifornskej firme Halo Neuroscience, ktorá spolupracuje s americkými skokanmi na lyžiach alebo s tréningovým centrom bývalého fenomenálneho atléta Michaela Johnsona. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že elektromagnetická stimulácia mozgu pomáha v mnohých ohľadoch k lepším športovým výkonom a javí sa ako veľmi perspektívna metóda pre skvalitnenie tréningu. Svojím spôsobom je to forma zatiaľ legálneho športového dopingu.
Pre doping sa dajú využiť aj prostriedky, ktoré prinášajú relatívne malý pozitívny efekt. O tom, či športovec odíde zo súťaže ako víťaz alebo porazený, či prekoná rekord alebo nie, často rozhodujú detaily. Názorným príkladom je svetový rekord v behu na päť kilometrov z roku 1985. Maročan Said Aouita vtedy prekonal časom 13 minút a 0,40 sekúnd platný rekord Brita Davida Moorcroft o jedinú stotinu sekundy. Nový rekord bol o 0,00112% lepší ako ten starý. Ešteže oba rekordy padli na tej istej dráhe v nórskom Oslo. Inak bola v hre možnosť, že sa Aouita stal držiteľom nového rekordu len preto, že dráha, na ktorej bežal, bola o nejaký ten milimeter kratšia ako trať, ktorú musel na ceste za časom 13: 00,41 uraziť Moorcroft.
Stimulácia mozgu sľubuje významné zlepšenie výkonnosti a to znamená aj vyššie šance na víťazstvo a rekordy. Športovci a ich realizačné tímy si túto príležitosť určite nenechajú prekĺznuť pomedzi prsty.
Dopingové inovácie
Svetová antidopingová agentúra (WADA) sleduje celý rad látok a prostriedkov, ktoré môžu športovci zneužívať k dopingu. A ak WADA dôjde k záveru, že látka skutočne zvyšuje výkonnosť, môže poškodiť zdravie športovcov a je na ňu k dispozícii spoľahlivý test, presúva látku zo skupiny „sledovaných“ na zoznam „zakázaných“. Najznámejším príkladom takéhoto presunu z poslednej doby je meldonium, s ktorým bola pristihnutá pri dopingu ruská tenistka Maria Šarapovová. Meldonium sa k 1. januáru 2016 ocitlo na zozname zakázaných látok a „krásna Máša“ údajne zabudla, že ho musí prestať včas brať, aj keď si s jeho pomocou zvyšovala výkonnosť posledných desať rokov.
Meldonium používali na zvýšenie výkonov tisíce ďalších športovcov po celom svete. Nedávno zverejnená štúdia v British Journal of Sport Medicine dokazuje, že len na Európskych hrách konaných vlani v lete v Baku sa meldoniom dopoval prinajmenšom v 15 z 21 súťažných športov. Liek užíval zhruba každý jedenásty účastník Európskych hier, pričom najvyššej obľube sa tešil medzi športovými lezcami (celá polovica testovaných lezcov bola pozitívna), zápasníkmi sambo, kajakármi a kanoistami či gymnastami. Na meldonium malo pozitívny test celkom trinásť medailistov z Európskych hier.
Športovci, ktorých realizačné tímy boli v otázke užívania meldonia opatrnejší než tím okolo Marie Šarapovovej, samozrejme prestali meldonium včas užívať, aby sa im nestalo, že budú mať po 1. januári 2016 pozitívny dopingový nález. Zároveň mnohé z týchto tímov riešili otázku, čím meldonium a ďalšie novo zakázané látky nahradia. Na „úteku“ dopovaných športovcov pred postupujúcim „frontom“ zakázaných prostriedkov prichádza stimulácia mozgu ako na zavolanie, pretože u nej problémy s regulami WADA v dohľadnej dobe rozhodne nehrozia.
Deň, kedy mi bol do hlavy zavedený ...
Americkí skokani na lyžiach vrátane reprezentantov podstúpili počas tréningu stimuláciu pohybových centier v prednej časti mozgovej kôry pomocou tzv. Transkraniálnej stimulácie jednosmerným prúdom (tDCS). Pri nej sa aktivujú vybrané oblasti mozgu prúdom z elektród pripevnených k hlave. V porovnaní so skokanmi, ktorým neboli mozgové centrá stimulované, mala podľa doteraz nepublikovaných údajov stúpnuť odrazová sila o 70 percent a koordinácie pohybov sa im mala zlepšiť o 80 percent. Všetci zúčastnení - s výnimkou zástupcov firmy Halo Neuroscience - sú k výsledkom zatiaľ rezervovaní. Americkí skokani svojich súperov z Európy či Japonska ešte stále nezačali porážať. A tak až čas ukáže, ako sa tento „mozgový doping“ v skokoch na lyžiach a ďalších technických disciplínach náročných na presnú koordináciu pohybu osvedčí.
Transkraniálna stimulácia jednosmerným prúdom sa rysuje sľubne aj pre vytrvalostné športy. Naznačuje to výsledok výskumu britského tímu pod vedením Lexa Mauger z University of Kent. Vedci nechali cyklistov šliapať na trenažéri až do úplného vyčerpania. Niektorým pritom pomocou tDCS stimulovali vybrané mozgové centrá riadiace pohyb dolných končatín. Športovci zaradení do kontrolnej skupiny mali síce k hlave pripojené elektródy, ale ich mozog nedostával aktivačné stimuly. S podporou tDCS vydržali cyklisti šliapať o dve minúty dlhšie a počas celého testu hodnotili mieru únavy ako významne nižšiu. Zaujímavé je, že sa obe skupiny nelíšili tepovými frekvenciami ani hladinami laktátu vo svaloch. Športovci teda boli zaťažení a vyčerpaní rovnakou mierou, ale vďaka stimulácii mozgu záťaž ľahšie znášali.
Potvrdila sa stará pravda atletických trénerov, že keď športovec pri tréningu hovorí „už nemôžem!“, tak „môže ešte trikrát“. Ľudský mozog chráni organizmus pred nadmernou záťažou a v odozve na stúpajúcu únavu podvedome poľavuje v úsilí. Človek si vždy necháva vo výkone určitú rezervu. Profesionálni športovci a ich tréneri to dobre vedia. A tak sa často trénuje pod vplyvom liekov potláčajúcich bolesť. Veľkej obľube sa medzi profesionálnymi cyklistami teší opiát tramadol. Mnoho cyklistov zaháňa s jeho pomocou bolesť v unavených nohách nielen pri tréningu, ale aj pri závodoch. WADA zaradila tramadol spolu s meldoniom na zoznam sledovaných látok. Na rozdiel od meldonia však tramadol na zoznam zakázaných prostriedkov zatiaľ preradený nebol, takže sa s ním dopuje ďalej. Ak by ho WADA nakoniec predsa len zakázala, určite sa za neho nájde prinajmenšom rovnako dobrá náhrada. Napríklad práve v podobe tDCS. Možno nie sú ďaleko doby, kedy budú mať cyklisti v prilbe zabudované elektródy a vo vrecku dresu povezú zdroj pre elektrickú stimuláciu. Na rozdiel od batérií a motorčekov ukrytých v bicykloch im za to žiaden postih nehrozí.
Elektrické Rio
Odborníci poukazujú na to, že pokusy so zvyšovaním športovej výkonnosti pomocou tDCS sú zatiaľ len predbežné a ich výsledky nemožno preceňovať. To ale športovcom a ich tímom nevadí. Všetci vedia, že niekedy stačí na víťazstvo, aby mal dobre trénovaný športovec nad súpermi navrch psychicky. Vedomie, že mal pre tréning „tajnú zbraň“ v podobe tDCS, mu k takému pocitu prevahy pomôže.
Objavili sa štúdie, ktoré varujú pred nečakanými efektami tDCS na ľudský mozog. Ani to športovcov nezastaví, pretože tí, ktorí sa rozhodnú dopovať, na svoje zdravie nehľadia. Ide tu v prvom rade o víťazstvo, slávu a peniaze. Zdravie býva na rebríčku hodnôt oveľa nižšie. Bývalý svetový rekordér v behu na 100 metrov Tim Montgomery, ktorý si k víťazstvám a rekordom pomáhal anabolickými steroidmi neslávne preslávenej firmy Balco, vyhlásil, že keby vďaka dopingu vyhral olympiádu a za cieľovou čiarou na následky dopingu umrel, tak mu ten pocit z víťazstva za to stál.
Firma Halo Neuroscience už prístroj pre tDCS určený športovcom uviedla na trh. Zatiaľ len v limitovanej edícii, ktorá je beznádejne vypredaná. Niektorí odborníci sa novej metódy zastávajú, pretože „nevnáša do ľudského organizmu nič umelé či cudzorodé“. Iní pred tDCS varujú, pretože s jej prispením budú trénujúci športovci prepínať organizmus a budú riskovať nežiaduce efekty na funkcie mozgu. Vzhľadom na to, že elektrický mozgový doping nie je zakázaný (a aj keby bol, nedá sa dokázať), je celkom isté, že mnoho športovcov už dnes tDCS využíva a nadchádzajúca olympiáda v Riu si zrejme zaslúži priezvisko „elektrická“.
Nástup elektronického mozgového dopingu, ktorý môže zdravie športovcov poškodiť, ale nie je nijako regulovaný, neprináša do športu v princípe novú situáciu. Pre vytrvalostné športy je kľúčová schopnosť organizmu v zásobovaní tkanív kyslíkom. Tú možno posilniť tréningom vo vysokej nadmorskej výške, alebo využitím tzv. kyslíkových stanov, kedy športovec napr. spí v prostredí s umelo zníženým množstvom kyslíka vo vdychovanom vzduchu. Samozrejme zaberá aj podávanie látok, po ktorých rastie produkcia červených krviniek v tele (napr. hormónu erytropoetínu čiže EPO) alebo transfúzie krviniek. Hustá krv s vyšším obsahom červených krviniek síce pomáha k lepším výkonom, ale zároveň zaťažuje obehový systém športovcov a nesie so sebou zdravotné riziká. Napriek tomu je za doping považované len podávanie látok, ako je erytropoetín alebo krvné transfúzie. Kyslíkové stany, s ktorých pomocou je možné dosiahnuť rovnaký efekt, sú z hľadiska antidopingových regulí legálne.