V spoločnosti, ktorá často považuje osamelosť za problém, za ktorý je potrebné sa hanbiť, je ťažké nachádzať pozitívne stránky tohto stavu. A to či už je len dočasný alebo dlhodobý. Umenie byť sám však umožňuje lepšie nájsť cestu k druhým, píše francúzsky týždenník L´ Express.
Samota je stav, ktorý väčšina ľudí považuje za akýsi trest, skúšku alebo dokonca hanbu. Vo svete, kde platia mierky úspešnosti, je osamotený človek hneď podozrivý či nešťastný. V čase, keď je všetko prepojené, kde je takmer nemožné byť nedosiahnuteľný, nebol pocit samoty nikdy tak výrazný. Podľa výskumu inštitútu IFOP z minulého júla priznáva 80 percent Francúzov, že sa najviac obávajú samoty. Je to pritom obava oprávnená, pretože podľa tej istej štúdie trpí samotou každý ôsmy Francúz.
Je ale treba rozlišovať medzi dlhodobou izoláciou a chvíľami samoty, ktoré sme si sami zvolili. Keď sa človek dokáže uspokojiť s vlastnou prítomnosťou, je to užitočné. Pokiaľ nie je samota zdrojom utrpenia a depresie, môže byť dokonca nevyhnutná na to, aby sme lepšie spoznali seba samého a druhých ľudí. Prispieva aj k rozvoju kreativity.
Užitočná samota
Štyri dni a štyri noci vo vidieckom dome bez telefónu, televízie, rádia, bez domáceho zvieraťa, skrátka bez všetkého. K tomu sa odhodlal psychoterapeut Hervé Magnin, aby mohol premýšľať o problémoch samoty a odovzdať svoje skúsenosti. "Predpokladal som, že sa izolujem od sveta na dlhšiu dobu, aby som napísal knihu. Nakoniec štyri dni stačili. Samota prospieva kreativite a môže prispieť k väčšej efektívnosti," citoval Magnina týždenník L´ Express.
Magnin zdôrazňuje rozdiel medzi izoláciou a schopnosťou byť sám bez pocitov smútku či strachu. Aby sme dokázali pozitívne využiť tento stav, musíme mať dostatok sebaúcty, hovorí. Je potrebné sa uspokojiť s vlastnou spoločnosťou, čo nie je vždy jednoduché a vyžaduje to schopnosť na sebe pracovať. Rovnako je potrebné zbaviť sa pocitu viny, ktorú v nás často vzbudzuje spoločnosť, ktorá má sklony hľadieť na samotu s podozrievavosťou. Ak sa človek oddáva príliš často sám rôznym aktivitám, je to často považované za formu egocentrizmu. "Nie sú žiadne hotové návody, ako pristupovať k samote pozitívne. Heslom však môže byť radosť, či už sa pustíme do písania, prechádzame sa v lese alebo napríklad kreslíme," zdôrazňuje Magnin.
Tieto rady doslova dodržiava Juliette. Má rada svojich priateľov aj manžela a rada s nimi trávi svoje dni. "Byť však stále v spoločnosti vyžaduje istú dávku energie. Mám rada, keď skoro ráno vstanem a všetci ešte spia. Teším sa tichom a spevom vtákov, čítam, meditujem, športujem. Aj na niektoré filmy chodím do kina sama. Je úžasné byť sama a lepšie sa spoznať. Je to moja potreba, ktorú môj manžel nechápe," hovorí.
Konečne sama
"Pokúsila som sa definovať aktivity, ktoré milujem, a venovať sa im," uvádza Cécile. Zbavila som sa strachu ísť von sama a robiť niektoré veci sama. Chodím sama do divadla, do kina a na koncerty. Nebolo to ľahké, ale tým, že som zostala sama, som sa nepripravila o to, čo mám rada," dodáva. "Žila som roky s priateľom, ktorého som už nemilovala, a to zo strachu, že zostanem sama. Jedného dňa sme sa rozhodli, že sa rozídeme. Bola som nútená spoznať samu seba. Teraz som nadviazala vzťah s mužom, ale viem, že nemám životnú potrebu žiť v dvojici. Napodiv to náš vzťah posilnilo," hovorí tridsaťšesťročná Céline.
Anne si váži každý deň, kedy je sama doma a môže maľovať a modelovať sochy. "Bol to sen môjho života, ktorý som si mohla uskutočniť až v päťdesiatpäťke. Samej je mi dobre. Každý pondelok ráno si hovorím: Konečne sama! "