Dvakrát denne. Najmenej dvakrát denne. Jasné. Ale skúste si čistiť zuby kefkou vyrobenou zo štetín divokého prasaťa, ktorému snáď na šiji nerastú chlpy, ale hotové ihly. Nevábi vás tá predstava? Lenže presne takým nástrojom si ľudia po stovkami rokov ústa - tu nie je trefnejšie slovo - drhli, píše Vladan Šír pre idnes.cz.
Ale poporiadku. Zuby si čistili už 3500 rokov pred naším letopočtom starí Egypťania a Babylončania. Jednoducho vzali vetvičku a jeden jej koniec hrýzli tak dlho, až sa rozstrapkala na vlákna, a potom si takto vytvorenou kefkou zuby omietli. Iné staroveké národy si brali prúžky plátna, perie, zvieracie kostičky alebo ostne dikobraza. Antickí Gréci používali napríklad ľanové plátno, ktoré namáčali do popola a roztoku soli a zuby si touto zmesou pekne vyčistili. S ryžákom na zuby prišli v 15. storočí Číňania, ktorí tak čistenie zubov výrazne zdokonalili a najviac priblížili dnešným postupom. K výrobe používali štetiny zo šije sibírskych diviakov a ako držiak bambusovú tyčku alebo zvieraciu kosť. Počas 17. a začiatkom 18. storočia sa nový spôsob čistenia zubov dostal do Európy, kde sa medzi aristokratov rýchlo rozšíril.
Prvý patent na zubnú kefku si v roku 1780 pripísal Angličan William Addis z Clerkenwaldu. Hovorí sa, že na svoj zlepšovák prišiel vo väzení - z nudy. Od večere mu zostala kosť a o zvieracie štetiny požiadal stráže. Keď sa dostal z väzenia, rozbehol masovú výrobu kefiek z kravieho chvosta a jej kostí. Stal sa z neho boháč. Ďalší vynálezcovia rýchlo nasledovali a prichádzali s inováciami - napríklad používali konský chvost, ktorý bol mäkší a z ktorého mal kefku napríklad Napoleon Bonaparte.
Kvôli prvej svetovej vojne sa začiatkom 20. storočia od používania kostí upustilo. Všetky skončili v polievkach, držiak sa teda začal vyrábať z celuloidu, odlievaného do formy. A potom prišiel 24. február 1938, kedy v Amerike prišla na trh kefka Dr. West' s Miracle Toothbrush (Zázračná zubná kefku Dr. Westa), ktorý zvieracie štetiny konečne nahradil nylonom. Bol koniec poraneným ďasnám. Niekdajší mučiaci nástroj sa stával čoraz komfortnejším a štetiny mäkšími. V roku 1954 vo Švajčiarsku dokonca vymysleli elektrickú kefka.
Dnes existuje viac ako 3000 najrôznejších patentov na kefku na zuby, ktorá je tak jedným z najinovovanejších výrobkov v dejinách. Máme kefky najrôznejších veľkostí, pevností, pružností, tvarov, zaoblení a pod. Zatiaľ čo pred bezmála osemdesiatimi rokmi sa Dr. West v inzerátoch na svoj zlepšovák chvastal, že kefku je možné používať celý rok, dnes zubní lekári odporúčajú ju vymieňať raz za tri až štyri mesiace. Ak nie je z diviačích štetín, tak pokojne.